Rokovanie na úrovni politických poradcov najvyšších predstaviteľov krajín takzvaného normandského formátu, ktorý tvorí Rusko, Nemecko, Ukrajina a Francúzsko neprinieslo žiadne výsledky.
Ani za deväť hodín rozhovorov v Berlíne sa vo štvrtok večer a v noci na dnes nepodarilo prekonať nezhody ohľadom výkladu minských dohôd, povedal novinárom ruský vyjednávač v otázkach Ukrajiny a zástupca šéfa prezidentskej kancelárie Kremľa Dmitrij Kozak, ktorého dnes citovala agentúra TASS.
Cieľom rokovaní bolo dosiahnuť prelom v osem rokov trvajúcom separatistickom konflikte na východnej Ukrajine v oblasti Donecka a Luhanska, známych spoločne ako Donbas.
Obavy z prepuknutia vojny
Nulový pokrok berlínskych rokovaní zároveň znamená ďalšiu komplikáciu snahy zmierniť širšiu ukrajinskú krízu, keď Rusko presunulo k ukrajinským hraniciam viac ako 100-tisíc vojakov a vyvolalo tak obavy západných krajín z prepuknutia vojny.
Podľa Kozaka sa teraz v Berlíne nepodarilo zladiť rozdielnu ruskú a ukrajinskú interpretáciu dohody z roku 2015, ktorej cieľom bolo ukončiť boje medzi proruskými separatistami a ukrajinskými vládnymi silami. "To sa nám nepodarilo prekonať," povedal Kozak.
Ukrajinský vyjednávač, šéf prezidentskej kancelárie Andrij Jermak, uviedol, že teraz žiadny prelom nenastal, ale obe strany sa dohodli, že budú pokračovať v rokovaní.
"Dúfam, že sa čoskoro opäť stretneme a budeme v týchto rozhovoroch pokračovať. Všetci sú odhodlaní dosiahnuť výsledok," povedal.
Nádej na vyriešenie krízy vo štvrtok vyjadril aj predseda zahraničného výboru nemeckého Spolkového snemu Michael Roth.
Konflikt pokračuje
"Máme reálnu šancu normandský formát oživiť," povedal v rozhovore so zahraničnými novinármi. To, že sa podarilo usporiadať rokovania poradcov ukrajinského a ruského prezidenta, Roth vníma ako jeden z prvých krokov.
"Dúfam a očakávam, že čoskoro prejdeme z úrovne poradcov na úroveň politickú," dodal s tým, že je potrebné využiť každú príležitosť na rokovania.
Konflikt v Donbase pokračuje napriek teoretickému prímeriu založenom práve na minských dohodách. Pozorovatelia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) však hlásia časté porušovanie pokoja zbraní, ktoré niekedy dosahuje stovky incidentov denne.
Podľa Ukrajiny bolo v tejto oblasti od roku 2014 zabitých asi 15-tisíc ľudí. Zástupcovia Ruska, Ukrajiny, OBSE a oboch separatistických regiónov podpísali vo februári 2015 v Minsku trinásťbodovú dohodu, ktorú podporili aj lídri Francúzska a Nemecka.
Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov vo štvrtok Ukrajinu obvinil, že sa snaží dohodu prepísať a vyberať si z nej len tie prvky, ktoré sú pre ňu najvýhodnejšie.
Ukrajina uvádza, že si dohodu ctí; odmieta naopak tvrdenie Moskvy, že Rusko nemá s konfliktom nič spoločné, a obviňuje ho, že vo vnútri Ukrajiny pôsobia ruské jednotky bojujúce po boku separatistov.