Šešeljova radikálna strana jasne dominovala v januárových parlamentných voľbách, kde získala takmer 29 percent hlasov. Zaistila si tým 81 kresiel v 250--člennom parlamente. Demokratická strana prezidenta Borisa Tadiča skončila s odstupom šiestich percent na druhom mieste. Hneď na prvom zasadnutí parlamentu sa všetci členovia strany jednohlasne vyslovili proti plánu vyslanca OSN Marttiho Ahtisaariho, týkajúceho sa štatútu Kosova. Napriek úspechu vo voľbách sa radikálom nepodarilo nájsť koaličného partnera na zostavenie vlády a k moci sa dostal demokratický tábor premiéra Vojislava Koštunicu. V máji sa šéfom srbského parlamentu stal úradujúci šéf radikálov a Šešeljov zástupca Tomislav Nikolič. Po piatich dňoch však z funkcie odstúpil.
Súd so Šešeljom môže mať na dianie v Srbsku veľký vplyv. "Záleží to od toho, ako dlho bude trvať. Ak prebehne rýchlo, transparentne a dôkazy budú jasné, môže to upokojiť situáciu. Ak však budú prieťahy a nejasnosti, je pravdepodobné, že sa to stane témou srbskej politiky. V takom prípade môže tento proces diskreditovať haagsky súd," uviedol pre HN český balkanológ Karel Jirásek.