| Komentár HN |
| Prisťahovalectvo ako šanca Hoci sa mnoho Američanov domnieva, že prisťahovalectvo je domáca téma, ktorá by sa mala z rozhovorov s vládami iných štátov vylúčiť, okolité krajiny – a ani samotné Spojené štáty – s týmto názorom nesúhlasia. |
Voľby lídra USA zatiaľ sprevádza obrovský záujem voličov. Len na Floride odovzdali svoj hlas predčasne štyri milióny ľudí a skoré hlasovanie sprevádzali dlhé rady, v ktorých si voľbychtiví Američania museli počkať niekde až šesť hodín.
Bush záhadne zmizol
Už od poslednej televíznej debaty sa ľudia z Obamovej aj McCainovej kampane rozpŕchli do takzvaných bojiskových štátov, ktoré stále nemajú jasného favorita. "Najtvrdšie sme bojovali o Virgíniu a Pennsylvániu, pretože neexistuje taký scenár, podľa ktorého by McCain mohol vyhrať voľby bez týchto dvoch štátov,“ povedala pre HN Kirsten Verdelová z hlavného stanu Obamovej kampane vo Washingtone.
Republikáni zase v predvolebnom finiši siahli po netradičnej stratégii - "z obehu“ stiahli úradujúceho prezidenta Busha. Podľa najnovšieho prieskumu s ním sympatizuje menej ako tretina Američanov a strana sa preto rozhodla počas vrcholiacej kampane odsunúť najneobľúbenejšieho prezidenta v histórii do ústrania. Podľa Bieleho domu nemal Bush v posledných dňoch pred voľbami jediný verejný prejav a na verejnej akcii na podporu Johna McCaina sa zúčastnil naposledy ešte minulý rok. "McCain v posledných predvolebných dňoch nesmierne tvrdo pracoval aj napriek negatívnym preferenciám, predpovediam médií, že voľby prehrá, a aj napriek relatívne malému množstvu ľudí na jeho mítingoch. Za týchto okolností je nesmierne ťažké udržať si energiu a optimizmus a McCain sa ukázal ako dobrý bojovník,“ povedal pre HN americký expert na vzťahy médií a predvolebných kampaní Alan Schroeder.
Vyťahovanie špiny
Keďže posledné predvolebné prieskumy stále favorizujú Obamu, v jeho kampani zavládla tesne pred začiatkom volieb radostná nálada. "Atmosféra tu, vo Washingtone, je perfektná, všetci majú pocit, že vyhrávame. Ľudia sú stále trochu nervózni kvôli tomu, čo sa stalo v roku 2000 a v roku 2004, ale Obamov náskok je taký veľký, že jeho víťazstvu môže zrejme zabrániť iba falšovanie volebných hlasov. V posledných voľbách dávali prieskumy Bushovi dvaapolpercentný náskok. Nakoniec vyhral o 2,35 percenta a Obama má dnes približne sedempercentný náskok, takže si myslím, že práve píšeme históriu,“ tvrdí Verdelová.
Tesne pred volebným dňom vytiahli obaja rivali z rukávov tie najväčšie tromfy a neraz i špinu na svojho súpera. V Pennsylvánii spustila Republikánska strana televíznu reklamu, ktorá poukazuje na spojitosť medzi Obamom a reverendom Jeremiahom Wrightom. Kázne tohto pastora Trojičnej zjednotenej cirkvi Krista - malej, prevažne černošskej cirkvi z Chicaga - obleteli Ameriku po tom, ako sa zistilo, že Obama s cirkvou sympatizoval. "Vybombardovali sme Hirošimu, vybombardovali sme Nagasaki. Jadrovými zbraňami sme vyhladili omnoho viac než tie tisíce v New Yorku a Pentagone. Teraz sa nám nepáči, že veci, ktoré sme urobili za hranicami, sa nám vrátili späť na naše dvory,“ tvrdí reverend Wright v jednej z kontroverzných kázní krátko po teroristických útokoch z 11. septembra 2001.
Obamov tábor zase spustil televíznu reklamu, v ktorej zdôrazňuje podporu McCaina zo strany nepopulárneho viceprezidenta Dicka Cheneyho.
| Prečítajte si aj: |
| O novom šéfovi Bieleho domu budú rozhodovať aj Slováci Do volieb amerického prezidenta dnes zasiahnu aj tisíce Slovákov, ktorí vlastnia cestovný pas Spojených štátov. Naši krajania za „veľkou mlákou“ však nie sú zajedno v tom, komu vo volebných miestnostiach dajú svoj hlas. Voliť budú skôr podľa veku. „Starší ľudia vždy volili demokratov. Stredný vek je za McCaina, tí najmladší sa zase nechajú presvedčiť Obamom. Odsudzujú McCaina kvôli vojne v Iraku,“ povedala pre HN generálna tajomníčka Slovenskej ligy v Amerike Nina Holá. Celý článok >> |
| Prečítajte si aj: |
| Kampaň bola najnákladnejšia v histórii Rozhovor. Profesor politických vied na Columbijskej univerzite v New Yorku David Epstein pre HN: Kto má väčšiu šancu vyhrať prezidentské voľby v USA? Voľby vyhrá Barack Obama. Je po všetkom, Obama je jasný víťaz a jeho víťazstvo nebude dokonca ani tesné. Pre demokratov to je dobrá správa, republikáni sa teraz musia zamyslieť nad tým, čo budú robiť ďalej. Celý článok >> |
| Prečítajte si aj: |
| Barack Obama. Vzorný otec rodiny U starých rodičov Barack Obama sa narodil v havajskom Honolulu v roku 1961. Otec však rodinu opustil, keď mal malý Barack dva roky a vrátil sa do Kene. Keď mal šesť rokov, rodina sa prisťahovala do Indonézie za druhým manželom Ann Duhhamovej, Barackovej matky. Obama strávil v Jakarte štyri roky. Potom matka dospela k názoru, že by mal vyrastať v USA, a poslala ho späť k svojim rodičom do Honolulu. Ann ako antropologička strávila veľa času na cestách, preto Baracka a jeho sestru vychovávali viac-menej starí rodičia. Obama navštevoval v Honolulu elitnú strednú školu, a potom pokračoval na Occidental College v Los Angeles. Potom v New Yorku na Kolumbijskej univerzite vyštudoval politológiu, na Harvarde zase právo. Pracoval v spoločnosti Business International Corporation a neskôr v politickej organizácii New York Public Interest Research Group. V New Yorku stretol komunitného pracovníka Jerryho Kellmana, ktorý ho v roku 1985 priviedol do Chicaga. Tam bol Obama tri roky komunitným pracovníkom v chudobnej černošskej štvrti South Side. On sám o týchto rokoch hovorí ako o najdôležitejších vo svojom živote. Učil na chicagskej univerzite a v roku 1993 nastúpil do advokátskej kancelárie, kde sa z neho stal právnik nezamestnaných. Celý článok >> |
| Prečítajte si aj: |
| John McCain. Rebel s charizmou Roky v zajatí Narodil sa v Coco Solo v zóne Panamského prieplavu, kde bol jeho otec admirálom amerického námorníctva. Rodina sa často sťahovala, John preto vystriedal viac než dvadsať škôl. Keďže John v armádnom prostredí doslova vyrastal – okrem otca bol admirálom aj jeho starý otec, o Johnovej ďalšej kariére nebolo pochýb. Po strednej škole nastúpil na námornú akadémiu v Annapolise. Nepatril však medzi najvzornejších študentov. Jeho známky i morálka boli mizerné. Oveľa väčší záujem u neho vzbudzovali ženy, alkohol a box. Nakoniec však školu v roku 1958 úspešne dokončil. Po absolvovaní leteckej školy sa stal špecialistom na pozemné útoky a slúžil na námorných lodiach v Karibskom a Stredozemnom mori. V roku 1967 nasadili poručíka McCaina ako pilota vo vojne vo Vietname. Pri bojovej akcii ho zostrelili nad Hanojom. McCain sa z horiaceho stroja katapultoval, pri incidente si však zlomil obe ruky a nohy a takmer sa utopil. Po zajatí sa začalo McCainovo päťapolročné peklo. V zajatí ho mučili, z čoho má dodnes trvalé následky – nemôže zdvihnúť ruky nad hlavu. Na samotke sa pokúsil o samovraždu. Ponuky na prepustenie výmenou za iných väzňov však odmietal. Definitívne z armády odišiel v hodnosti kapitána v roku 1981. O rok neskôr sa v senáte v Arizone uvoľnilo kreslo člena Snemovne reprezentantov. Vojnový veterán sa pustil s pomocou svojich konexií vo Washingtone a peňazí svojej ženy do boja a zvíťazil. O dva roky neskôr túto funkciu obhájil. Na bitke o post v Senáte sa John McCain zúčastnil v roku 1986 po tom, čo arizonský senátor Barry Goldwater odišiel do dôchodku. V septembri 1999 John McCain ohlásil svoju kandidatúru na prezidenta. V republikánskych primárkach ho však porazil vtedajší texaský guvernér George W. Bush. Celý článok >> |
| Prečítajte si aj: |
| Americký Kongres čaká povolebné zemetrasenie Dnešné voľby do amerického Kongresu môžu znamenať koniec pre dlhoročných senátorov, ktorých posty sa ešte v minulých voľbách zdali absolútne neotrasiteľné. A to nielen kreslo aljašského senátora teda Stevensa, ktorého minulý týždeň uznali za vinného z korupcie a daňových únikov. „Pred rokom bola Liz Dolová neporaziteľná, bola to vládnuca dáma Severnej Karolíny,“ opisuje politológ Stuart Rotenberg jeden z týchto prípadov. Známa 72-ročná senátorka, manželka republikánskeho kandidáta z roku 1976 Boba Dola, v aktuálnych prieskumoch už zaostáva za demokratickou vyzývateľkou Kay Haganovou. Celý článok >> |
| Obama ide do volieb s náskokom Keby o víťazovi amerických prezidentských volieb rozhodovali iba tí Američania, ktorých sa pýtali na ich názor pracovníci agentúr verejnej mienky, za prezidenta by si zvolili Baracka Obamu. Demokratický kandidát podľa posledných prieskumov pred dňom volieb vedie nad svojím rivalom Johnom McCainom o sedem percent. Kým republikánskeho kandidáta by podporilo iba 44 percent opýtaných, Baracka Obamu podporuje 51 percent Američanov. Ešte cez víkend ukazovali prieskumy iba šesťpercentný náskok Obamu nad McCainom. Päť percent oprávnených voličov nie je ani tesne pred voľbami rozhodnutých, ktorého kandidáta by radšej videli v kresle šéfa Bieleho domu. |
| Prečítajte si aj: |
| Volebný maratón je vo finále Volebný systém Spojených štátov je veľmi komplikovaný a mnohokrát mu nerozumejú ani samotní Američania. Zároveň je však prepracovaný do najmenších detailov. Američania napríklad nemajú pevne stanovený presný dátum, kedy sa voľby majú konať. Určujú ho trochu inak – zákon hovorí, že o novom prezidentovi sa rozhoduje vždy v utorok po prvom pondelku v mesiaci november. Tohto roku to pripadá na dnešný deň – 4. novembra. Za prezidenta môže byť zvolený len rodený Američan. To znamená, že sa musí narodiť v Amerike, alebo americkým občanom v zahraničí. V Spojených štátoch musí žiť najmenej 14 rokov a on sám musí mať minimálne 35 rokov. Celý článok >> |
| Prečítajte si aj: |
| Hlasovať sa bude aj o svadbách homosexuálov či psích dostihoch Hoci hlavným cieľom dnešných volieb v Spojených štátoch je vybrať nového prezidenta, Američania ani zďaleka nebudú rozhodovať iba o ňom. Zvolia si takisto všetkých 435 členov Snemovne reprezentantov, tretinu senátorov či členov zákonodarných zborov v 44 z 50 amerických štátov. Vyberú si aj 11 guvernérov, ďalej členov mestských rád, starostov, šerifov a iných miestnych predstaviteľov. V 36 štátoch USA sa zároveň uskutoční dovedna viac ako 150 miestnych referend s otázkami na najrôznejšie témy od sobášov homosexuálov po zákaz psích dostihov. Aj výsledky všetkých týchto hlasovaní by mali byť známe už v priebehu zajtrajšieho dňa. Celý článok >> |
| Anketa. Koho by ste radšej videli v kresle amerického prezidenta? Ján Lašák, hokejový brankár: Keď som bol v Amerike, bavil som sa o tom s ľuďmi. Ani oni sami však poriadne nevedia, čo vlastne chcú. Ale asi väčšia časť by radšej mala v Bielom dome Baracka Obamu, pretože chce pre Spojené štáty niečo nové. Američania veria, že za neho to bude lepšie. Daniel Lipšic, politik Určite by som si za prezidenta vedel predstaviť Johna McCaina. Je to človek, ktorý je skúsený v zahraničnej politike, o ekonomike, znižovaní daní a etických otázkach má predstavy, ktoré sú mne osobne blízke. Ale je to, samozrejme, suverénnou vecou Američanov, koho si zvolia. Stanislav Macko, šéf Asociácie slovenských cestovných kancelárií Ja nemám favorita, tvrdím, že Američania si majú rozhodnúť sami. Myslím si však, že ten náskok, ktorý médiá pripisujú Obamovi, nemusí byť rozhodujúci. |