Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
24.05.2020, 00:00

Kde sa stala chyba? Švédsky experiment produkuje príliš veľa mŕtvych

  • Kým európske krajiny pomaly uvoľňujú karanténne opatrenia, Švédsko v posledných dňoch vykazuje najvyšší počet úmrtí na covid-19 na milión obyvateľov.
  • Susedné krajiny preto odmietajú otvoriť spoločné hranice.
  • Čo to vypovedá o priebehu pandémie v krajine, ktorá zvolila liberálnejší prístup než väčšina sveta?
Kde sa stala chyba? Švédsky experiment produkuje príliš veľa mŕtvych
Zdroj: Reuters

Vo Švédsku podľa portálu ourworldindata.org počas posledných siedmich dní zomrelo každý deň v prepočte na milión obyvateľov priemerne šesť ľudí s koronavírusom. To je najviac na svete. Škandinávska krajina počas posledných dní predbehla Veľkú Britániu (5,57), Belgicko (4,28) i Spojené štáty (4,11).

Treba zdôrazniť, že tieto čísla platia len za posledný týždeň. Ak budeme počítať mŕtvych od začiatku pandémie, je Švédsko v prepočte na milión obyvateľov s číslom 365 až za Francúzskom, Britániou, Talianskom, Španielskom a Belgickom.

O dosť dramatickejší je však pre Švédov porovnanie s ostatnými štátmi severnej Európy. Dánsko má necelých sto mŕtvych na milión obyvateľov, Fínsko 55 a Nórsko 43.

Aj preto ostatné škandinávske krajiny, ktoré v posledných dňoch uvažujú o uvoľnení cestovania, nechcú otvoriť spoločné hranice. "Nórsko, Dánsko a Island dokázali situáciu stabilizovať, ale situácia vo Švédsku je alarmujúca," citujú The Financial Times fínsku ministerku vnútra Mariu Ohisalovú.

Švédska agentúra pre verejné zdravie, ktorá stojí na čele boja proti pandémii, sa k číslam z ourworldindata.org nechce vyjadrovať. "Samozrejme sme znepokojení tým, že ľudia na túto chorobu zomierajú. Rozhodne to neberieme na ľahkú váhu. Naďalej pracujeme na našej stratégii. Je zrejmé, že aj vo Švédsku epidémia spomaľuje," uviedla pre britský denník expertka agentúry Sara Byforsová.

Pohľad do grafov jej dáva za pravdu. Zároveň však ukazuje, že vo Švédsku počty zomrelých neklesajú tak rýchlo ako v iných krajinách Európy.

Ostro sledovaný experiment

Švédsky prístup pozorne sleduje celý svet. Zástancovia čo najmenšieho zasahovania štátu a urýchleného uvoľňovania ho vzývajú ako ideálny spôsob, ako udržať vírus pod kontrolou bez drakonických opatrení. Mnohí epidemiológovia ho však označujú za nebezpečný experiment na ľuďoch.

Štokholm v boji proti pandémii zvolil v porovnaní s inými európskymi krajinami sveta pomerne liberálny prístup. Cieľom je spomaliť šírenie vírusu tak, aby zdravotníctvo (jedno z najlepších v Európe) zvládlo nával pacientov a spoločnosť postupne získala skupinovú imunitu.

Ak príde druhá vlna pandémie, bude Švédsko už premorené a nebude zasiahnuté tak ťažko ako krajiny, ktoré zaviedli tvrdú karanténu.

Základné a stredné školy tam celú dobu fungovali rovnako ako kiná, fitnes centrá, reštaurácie a bary. Seniorom nad sedemdesiat rokov však bolo odporučené, aby obmedzili spoločenské kontakty.

Úrady stavili na dôkladnú informovanosť verejnosti, dôveru občanov v rozhodnutí vlády a ich tradičnú disciplinovanosť. Opatrenia boli zavádzané ako odporúčania, vyslovene zakázané boli len návštevy v domoch pre seniorov a zhromaždenie nad päťdesiat ľudí.

Švédi poslúchli. Počet cestujúcich v štokholmskej verejnej doprave klesol asi o tretinu. Tiež dáta mobilných operátorov potvrdzujú, že ľudia zostávali doma v oveľa väčšej miere ako pred epidémiou. Prieskumy ukazujú, že vytýčená stratégia sa teší u verejnosti širokej podpore a popularita premiéra Stefana Löfvena vystrelila na šesťročné maximum.

​​Seniori a imigranti

Kde sa teda stala chyba? Predovšetkým sa ukázalo, že Švédsko aj napriek zákazu návštev nedokázalo zabrániť rozšíreniu koronavírusu v zariadeniach pre seniorov. Práve tam bola podľa BBC zaznamenaná polovica všetkých úmrtí s covidom-19. "Ani cez naše najlepšie úmysly sme nedokázali ubrániť tých najzraniteľnejších, starých ľudí," priznal premiér.

Personálu domovov pre seniorov v počiatku epidémie rovnako ako v iných európskych krajinách často chýbali rúška, rukavice a ďalších ochranné prostriedky. Niektorí zamestnanci navyše tvrdia, že podľa predpisov nesmú posielať seniorov do nemocnice alebo im poskytnúť bez povolenia lekára kyslík.

"Hovorili nám, že by sme nemali nikoho posielať do nemocnice. Ani keby mali 65 rokov a mali pred sebou ešte dosť rokov života," povedala BBC zdravotná sestra Latifa Löfvenbergová z mesta Gävle. "Mohli by žiť ešte dlho so svojimi milovanými, ale nedostanú šancu, pretože sa nedostanú do nemocnice."

"Udusia sa na smrť. Panikárite. Je strašne ťažké len tak stáť a pozerať sa na to," dodala Löfvenbergová. Jej slová potvrdzuje aj nemenovaná záchranárka zo Štokholmu, ktorá si želala zostať v anonymite. V súvislosti s covidom-19 jej vraj z domovov pre seniorov ani raz nevolali.

Ako navyše poznamenáva časopis Der Spiegel, v sociálnej starostlivosti o starých ľudí sa od 90. rokov veľa škrtalo. "Takmer všetky pozície v tomto sektore dnes vykonávajú imigranti. Často nemajú poriadne vybavenie, niektorí ani nevedia jazyk a nedodržiavajú stanovené pravidlá," cituje nemecký magazín historika a odborníka na švédsky sociálny systém Larsa Tragardha.

Práve prisťahovalecké komunity sú druhou ťažko zasiahnutú skupinou obyvateľov. Podľa odborníkov je to dané tým, že prisťahovalci často žijú v početných domácnostiach a niektorí vládnym odporúčaním nerozumejú, pretože nevedia švédsky.

Zdravotnícke úrady už nariadili dôkladnú inšpekciu všetkých zariadení pre seniorov, na predmestí obývané prisťahovalcami zo Somálska, Sýrie či Iraku vyrazili tímy dobrovoľníkov šíriacich osvetu.

Stratégovia boja proti koronavírusu dnes priznávajú, že samotných zákazov návštev v domovoch pre seniorov bol málo. "Sme si toho vedomí. Teraz sa snažíme v spolupráci s vedením domovov pre seniorov náš prístup čo najviac zlepšiť," uviedol hlavný epidemiológ Anders Tegnell.

Ekonomika prepadu neunikne

Tegnell od začiatku argumentuje, že drastické reštrikcie môžu šírenie vírusu síce na čas zastaviť, ale mäkší prístup je z dlhodobého hľadiska udržateľnejší. "Môžeme v tom pokračovať celé mesiace, bez toho by to zanechalo väčšie škody na spoločnosti," povedal v polovici apríla.

Už dnes je však jasné, že z ekonomického hľadiska sa Švédsko škodám nevyhne. Centrálna banka čaká prepad o sedem až desať percent a nárast nezamestnanosti o tri percentuálne body na 10 percent. Kaderníctva a krčmy sú síce otvorené, to ale dramatický pokles produkcie v továrňach Scania a Volvo nevyrovná.

"Globálna ekonomika je na tom veľmi zle. To negatívne zasahuje švédske exportné spoločnosti, ktoré sú okrem iného postihnuté problémami s medzinárodnými dodávateľskými reťazcami," uviedol Národný inštitút pre ekonomický výskum.

Liberálny prístup navyše zrejme nie je ani zárukou rýchleho vytvorenia kolektívnej imunity. Testovanie v Štokholme ukázalo, že protilátky proti koronavírusu má len 7,3 percenta obyvateľov. Úrad pre verejné zdravie predpovedal, že na začiatku mája by mala protilátky mať až štvrtina obyvateľov.

"Je to o niečo menej, než sme čakali, asi o pár percent. Ale v podstate to zodpovedá našim modelom," uviedol v stredu Anders Tegnell. Testy podľa neho vypovedajú o situácii z konca apríla a teraz podľa neho protilátky pravdepodobne má asi dvadsať percent ľudí.

Ďalšie experti však vyjadrujú pochybnosti. "Myslím, že kolektívna imunita je ešte ďaleko a možno ju ani nedosiahneme," komentoval výsledky najnovších testov infektológ Björn Olsen z univerzity v Uppsale.

Koronavírus a COVID - 19

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.