Ide o mauzóleum rímskej rodiny Valeriovcov, ktoré spomedzi 22 podzemných hrobiek vo vatikánskej nekropole patrí medzi tie s najprepracovanejšími dekoráciami. Na jej odkrytie turisti z celého sveta dlho čakali. "Rekonštrukcia trvala dlhšie, pretože nebol na to dostatok financií,“ povedala Maria Cristina Stellová z vatikánskeho úradu, ktorý má už pol tisícročia na starosti správu baziliky.
Hrobku postavili v druhom storočí nášho letopočtu počas panovania Marca Aurélia. Unikát sa nachádza len niekoľko desiatok metrov od hrobky svätého Petra, ktorého katolíci považujú za prvého z apoštolov. Okrem najvyhľadávanejšej hrobky zosnulého pápeža Jána Pavla II. tak v podzemí baziliky pribudol ďalší magnet pre turistov a záujemcov o históriu. "Toto mauzóleum leží v strede cesty k uctievanému hrobu svätého Petra. Je jedným z najdôležitejších monumentov vatikánskej nekropoly,“ povedala pre HN Gabriela Pavlová, riaditeľka cestovnej kancelárie Juventour, ktorá sa špecializuje na poznávacie zájazdy do Talianska.

Až k prapočiatkom kresťanstva
Turisti si môžu k odhalenej hrobke objednať sprievodcu. Na záujem turistov už odpovedali niektoré cestovné kancelárie aj u nás. "Verím, že návšteva tejto hrobky sa stane prirodzenou súčasťou prehliadok všetkých návštevníkov Vatikánu. V poslednej dobe záujem o návštevu Vatikánu z radov našich klientov neustále rastie,“ tvrdí Pavlová.
Hrobka je historicky hodnotná, pretože dáva dôkazy o živote prvých kresťanov. Konštantín I., ktorý počas svojho života konvertoval na kresťanstvo, nechal v štvrtom storočí pohanské pohrebisko prikryť, aby tam mohla byť postavená bazilika svätého Petra.
"Toto sprístupnenie hrobky nás vedie priamo k základom katolíckej cirkvi,“ komentoval objav kardinál Angelo Comastri, šéf vatikánskeho úradu. Hrobka Valeriovcov pozostáva z niekoľkých miestností a nachádza sa niekoľko desiatok metrov od hrobu apoštola Petra. Práve Petra, ktorý zomrel v Ríme ako mučeník počas prenasledovania kresťanov, považujú katolíci za prvého svojho pápeža.

Kus umenia v hrobke
Odborníci na architektúru zároveň považujú odhalené mauzóleum za unikát takzvanej štukovej výzdoby, ktorá bola obľúbená najmä počas tejto éry. Pohrebisko zdobia bohaté reliéfy a sochy. Práve tie rozprávajú príbeh dievčaťa a chlapca z rodiny Valeriovcov.
Deti údajne zomreli na mor. Predmety, ktoré sa našli v hrobke, medzi nimi napríklad klbko bavlny, vypovedajú podľa odborníkov o každodennom živote v rodine. Reliéfy rôznych pohanských bohov poukazujú na silnú náboženskú vieru členov rodiny. "Pohanskú hrobku sprístupnili po viac ako desaťmesačnej náročnej práci najlepších odborníkov s použitím najmodernejších reštaurátorských techník a nástrojov,“ dodáva Pavlová.
Experti pritom stále skúmajú uhľokresby a latinské nápisy na stenách. Domnievajú sa, že nápisy by mohli označovať Petrov hrob.
Podľa historikov sa rodina otrokov, ktorá postavila mauzóleum, mohla týmto činom oslobodiť, a dokonca získať obrovský majetok.
Odhalenie celej vatikánskej nekropoly v 40. rokoch vynieslo na svetlo hroby z 2. storočia pred Kristom. Boli bohato zdobené, neskôr ich nahradili kresťanské hroby. Na konci nekropoly sa podľa legendy aj posledných štúdií nachádza hrob apoštola Pavla.