Proruskí separatisti na východe Ukrajiny obvinili ukrajinskú armádu, že ich vo štvrtok v skorých ranných hodinách štyrikrát ostreľovala mínometmi, čím porušila minské dohody. S odvolaním sa na Spoločné kontrolné a koordinačné stredisko (JCCC) o tom informovala agentúra RIA Novosti. Ukrajinské vládne sily útok popreli, povstalcov naopak vinia z ostreľovania vlastných pozícií.
Podľa ukrajinskej strany bola v luhanskej oblasti zasiahnutá aj škôlka. Nikto však nebol zranený.
Podľa údajov JCCC sa pod paľbou ocitli osady Zolote-5, Sokolniki, Veselenkoje a Nižne Lozovoje. Ostreľovanie bolo vedené z mínometov kalibru 120 a 82 milimetrov, protitankových granátometov SPG-9, automatických granátometov AGS-17 a veľkorážového guľometu, píše agentúra TASS.
⚡️Kindergarten in Stanytsya Luhanska right now. Direct artillery hit. Children were there. Waiting confirmation about two adults with contusion, 4 kids injured. pic.twitter.com/KGyGmYIL4V
— Maria Zolkina (@Mariia_Zolkina) February 17, 2022
„Nehľadiac na skutočnosť, že naše pozície boli ostreľované zakázanými zbraňami, vrátane diel kalibru 122 milimetrov, ukrajinskí vojaci nespustili odvetnú paľbu,“ povedal Reuters tlačový orgán ukrajinskej armády.
„Počas posledných 24 hodín sa situácia na línii kontaktu výrazne vyhrotila. Nepriateľ na priamy rozkaz kyjevského vojensko-politického vedenia podniká pokusy o eskaláciu konfliktu,“ povedal naopak podľa RIA Novosti Jan Leščenko z milícií samozvanej Luhanskej ľudovej republiky.
USA: Moskva si chystá zámienku
Spojené štáty už dlhšiu dobu varujú, že si Rusko chystá zámienku na vojenský útok proti Ukrajine. Už predtým separatisti prišli s tvrdením, že objavili masové hroby obetí ukrajinských masakrov Rusov na východe krajiny. Ruský prezident Vladimir Putin potom obvinil Ukrajinu z genocídy.
Rusko na jar 2014 anektovalo ukrajinský polostrov Krym a podporilo povstanie proruských separatistov, ktorí na Donbase na východe Ukrajiny vyhlásili „ľudové republiky“. Moskva popiera priame zapojenie do konfliktu, ktorý si podľa odhadov vyžiadal najmenej 14-tisíc mŕtvych. Kyjev označuje Rusko za agresora a povstalecké „republiky“ považuje za „okupované územia“.
Cieľom takzvaných minských dohôd je okrem iného ukončiť boje na východe Ukrajiny a nájsť mierové riešenie konfliktu. Kyjev s Moskvou podporovanými separatistami sa pravidelne obviňujú z ich nedodržiavania.
Ukrajina sa v stredu formálne obrátila na Bezpečnostnú radu OSN, aby prerokovala nedávne uznesenie ruského parlamentu, ktorý Putina vyzval na uznanie nezávislosti separatistických republík na východe Ukrajiny. Podľa Kyjeva postup ruských poslancov podkopáva minské dohody a snahy ukončiť roky trvajúci konflikt na Donbase.
Napätie v oblasti zhoršujú aj aktuálne presuny ruských vojsk k východnej hranici Ukrajiny. Západ podozrieva Rusko, že chce na Ukrajinu zaútočiť, Moskva to však opakovane odmieta. Konajú sa intenzívne diplomatické rokovania za účelom upokojenia situácie.
Rusko pri hraniciach s Ukrajinou zhromaždilo podľa západných odhadov viac ako 150-tisíc vojakov. Západ sa obáva, že ruský vojenský výpad na Ukrajinu môže prísť v podstate kedykoľvek.
Video ako dôkaz stiahnutia vojsk
Ruské ministerstvo obrany vo štvrtok ráno zverejnilo video, v ktorom sa snaží dokázať začiatok sťahovania ruských vojakov a techniky zo západu krajiny späť na základne. S odvolaním sa na ministerstvo o tom informovala agentúra RIA Novosti.
Rusko predtým v tomto týždni ohlásilo, že sťahuje niektoré svoje jednotky rozmiestnené pri ukrajinských hraniciach späť k ich posádkam. Kyjev však v stredu uviedol, že sťahovanie ruských síl nepozoruje.
Podľa amerického ministra zahraničia Antonyho Blinkena vidia Spojené štáty naopak pohyb ruských jednotiek smerom k ukrajinskej hranici, nie preč od nej. Podľa nemenovaného diplomata, na ktorého sa odkazuje agentúra AP, Moskva v posledných dňoch vyslala na hranicu s Ukrajinou ďalších sedemtisíc mužov.
"Vojenský vlak s technikou jednotiek tankového vojska ZVO (Západného vojenského okruhu) odišiel do miesta stáleho nasadenia po skončení plánovaného cvičenia," uvádza sa vo vyhlásení ruského ministerstva obrany. Podľa neho budú tanky a ďalšie obrnené vozidlá prepravené po železnici "na vzdialenosť približne tisíc kilometrov".
Sťahovanie vojsk sa údajne odohráva aj na Kryme. Podľa oznámenia ruského Južného vojenského okruhu polostrov opustilo po Kerčskom moste, ktorý spája Krym s ruskou pevninou, desať vojenských kolón. Trasa časti konvojov merala 500 kilometrov, uviedla armáda. Kam presne budú jednotky presunuté, armáda neuviedla.
Satelitné snímky však ukazujú, že Rusko síce stiahlo časť vojenského vybavenia, ale že ďalšia technika dorazila a Moskva má stále veľa síl a vybavenia na vykonanie útoku.