Zosuv lavíny a zlá viditeľnosť po zhoršení počasia zavinili smrť deviatich účastníkov turistického pochodu na severnom Urale v roku 1959. Oznámila to ruská prokuratúra. Skaza takzvanej Ďatlovovej expedície na horu Cholat Sjachyl (Hora mŕtvych), ktorú desaťročia obostieralo tajomno, dráždila fantáziu amatérskych bádateľov a stala sa námetom niekoľkých filmov, je teraz podľa Ruska objasnená.
Expedícia, nazvaná podľa jej vodcu Igora Ďatľova, mala vo februári 1959 vyvrcholiť výstupom na horu vysokú 1 079 metrov v severnej časti pohoria Ural. Keď záchranári stratili so skupinou rádiový kontakt, vydali sa turistov hľadať. V jednom z priesmykov, ktorý teraz nesie Ďatlovovo meno, našli deväť mŕtvych tiel.
Mŕtvi mali dolámané končatiny a rozbité hlavy. Stan, v ktorom expedícia nocovala, bol roztrhnutý zvnútra, turisti v tridsaťstupňovom mraze opustili nocľah z neznámych dôvodov bosí. Známky boja však vyšetrovatelia na mieste nenašli.
Jediný, kto prežil, Jurij Judin, si zachránil život tým, že sa kvôli nevoľnosti od skupiny už skôr oddelil. Než zomrel v roku 2013, snažil sa záhadu smrti svojich kamarátov objasniť, ale márne.
Podľa úradnej správy vtedajších sovietskych vyšetrovateľov spôsobila smrť turistov bližšie neurčená prírodná pohroma. Verejnosť však toto vysvetlenie neuspokojilo.
Špekulovalo sa o útoku väzňov utečených z niektorého z okolitých táborov, lúpežnom prepadnutí domorodcov, hádke medzi členmi expedície, výbuchu testovanej tajnej rakety aj o "nadprirodzených javoch".
Rusko skúmalo 75 verzií smrti turistov
Ruská prokuratúra od minulého roka podľa portálu Newsru.com skúmala 75 verzií smrti turistov pred 60 rokmi. Kriminálne hypotézy vylúčila kvôli absencii dôkazov vrátane nepriamych.
Nakoniec vyšetrovanie dospelo k záveru, že za tragédiu mohla lavína a zlá viditeľnosť, ohlásil zástupca náčelníka generálnej prokuratúry pre Ural Andrej Kurjakov pred novinármi.
"Hypotéza o lavíne bola plne potvrdená, ale nebola jedinou príčinou," uviedol prokurátor. Po lavíne, ktorá zasiahla časť stanu výpravy, členovia expedície stan rozrezali, aby sa dostali von, a utiekli po svahu dole k asi 50 metrov vzdialenému kamennému valu, predstavujúcemu prirodzenú prekážku.
"Urobili všetko správne. Ale tu je druhá príčina, prečo skupina bola odsúdená na zánik. Stan znova nevideli. Viditeľnosť činila len 16 metrov, ale boli 50 metrov ďaleko," dodal s tým, že experiment overil, že za takýchto podmienok nemožno stan nájsť, hoci sa vie, v približne akom smere sa nachádza.
Skupina sa rozdelila
"Počasie sa prudko zhoršilo, vial prudký vietor, teplota klesala. Viditeľnosť činila len 16 metrov. Ísť ďalej za takých podmienok nebolo možné. Zapálili oheň, ktorý však horel poldruha hodiny. Skupina sa rozdelila," vykreslil.
Dvaja ľudia zomreli pri ohnisku. Ostatní sa snažili plaziť vo svojich stopách k stanu, ale vo víchrici pri teplote mínus 45 stupňov hneď zamrzli. A tí, ktorí sa snažili vyhrabať si v snehu úkryt, strhli ďalšiu lavínu, ktorá sa im stala osudnou. Traja turisti podľa prokurátora podľahli zraneniam typickým pre lavíny. Ostatní zamrzli.
"Bol to hrdinský boj. Nevypukla panika. Ale za daných okolností nemali šancu sa zachrániť," dodal.
O uralskej tragédii vznikol v roku 2000 filmový dokument v štúdiách uralskej televízie TAU. O rok neskôr sa témy ujal televízny kanál History Channel. Fínsko-americký režisér Renny Harlin natočil v roku 2013 horor Incident v Ďatlovovom priesmyku (The Dyatlov Pass Incident), ktorý sa pod názvom Záhada Hory mŕtvych objavil aj v našich končinách.