Kým väčšina obyvateľov Spojených štátov žiada stiahnutie amerických jednotiek z Iraku, približne rovnaký počet súhlasí, aby ich krajina ešte pred budúcoročnými prezidentskými voľbami zaútočila na ďalší problémový štát v regióne - na Irán.

Za vojnu väčšina USA
Podľa najnovšieho prieskumu by s preventívnym útokom na Irán súhlasilo 52 percent Američanov, ak by sa ukázalo, že režim iránskeho prezidenta Mahmúda Ahmadínedžáda to myslí vážne s výrobou jadrovej bomby. Proti takémuto útoku je len necelá tretina Američanov.
Spojené štáty oficiálne tvrdia, že podporujú diplomatické riešenie krízy okolo iránskeho jadrového programu. Vojenskú možnosť však nevylúčili. Washington sa usiluje o sprísnenie sankcií proti Iránu a neustále upozorňuje na nebezpečenstvo, ktoré by znamenal Irán vybavený jadrovou zbraňou. Viceprezident Dick Cheney pohrozil Teheránu vážnymi dôsledkami v prípade, ak sa nevzdá programu obohacovania uránu. Irán však tvrdí, že jeho jadrový program má výlučne mierové účely, a nechce sa ho vzdať.

Z Iraku do Iránu?
Zdá sa teda, že Američania by namiesto Iraku najradšej videli svojich vojakov v Iráne. Podľa posledných prieskumov si viac ako polovica obyvateľov USA želá, aby velenie ozbrojených síl záväzne určilo termín stiahnutia vojsk z Iraku. Počet ľudí, ktorí nesúhlasia s irackou vojnou, pritom každým rokom stúpa a dosahuje nové rekordy. Ešte predvlani si stiahnutie vojakov želali štyria z desiatich Američanov. V súčasnosti si sedem z desiatich obyvateľov Ameriky myslí, že vojna v Iraku nestála za to. Pred dvoma rokmi ju pritom za správnu označili dve tretiny opýtaných.