S Marttim Ahtisaarim sa počas jeho desaťročia dlhej kariéry stretávali aj naši diplomati. Je to človek, ktorý má prirodzený rešpekt, hovorí o ňom exminister zahraničia Eduard Kukan.

Kde ste s Ahtisaarim spolupracovali?
Poznám ho dlhé roky, ešte keď som bol v 90. rokoch československým veľvyslancom pri OSN. Už vtedy blúdil v tých končinách, keďže dlhé roky pôsobil v systéme OSN. On v tom čase bol námestníkom generálneho tajomníka OSN, takže sme úzko spolupracovali. Poznám sa s ním naozaj dobre.

Nobelova cena mieru v jeho rukách je však predmetom mnohých kontroverzií...
Ja osobne považujem udelenie Nobelovej ceny pre Marttiho Ahtisaariho za ocenenie jeho celoživotného diela a predovšetkým za jeho aktivity, ktoré robil v OSN. Nobelovu cenu si určite zaslúžil.

Prečo?
Poskytoval pomoc tam, kde to ľudia najviac potrebovali -- v regiónoch, kde bol hladomor či živelné katastrofy. Veľmi dôležitú úlohu zohral v Namíbii, kde pôsobil dlhý čas, ale povedzme aj v Etiópii. Keď tam bol hladomor, osobne navštevoval krízové oblasti, kde bolo teba kvalifikovaným spôsobom koordinovať poskytovanie pomoci. Do Kosova ho pritom vymenovali v čase, keď už bol na dôchodku.

V čom vidíte jeho diplomatické prednosti?
Je to človek, ktorý pozná život. Dokáže rokovať aj so znepriatelenými stranami tak, že nevyvoláva pocity, že by preferoval jednu alebo druhú stranu. U medzinárodného spoločenstva sa teší prirodzenému rešpektu, prirodzenej úcte a autorite. Tú si vydobyl tým, že v praxi, na čiernej zemi dokázal, že vie robiť veci a je na neho spoľahnutie. Iní sa snažia vydobyť si rešpekt veľkými gestami, to Ahtisaari nerobí. Je to jednoduchý normálny človek, ktorý však vie "makať".