Sú Lukašenkove ústupky autentické, alebo sa len snaží nastaviť „ľudskú tvár“, aby sa udržal pri moci?
To, čo sa teraz deje v Bielorusku, doslova nemá žiadny precedens. Ústupky, samozrejme, nie sú autentické. Pre typ diktátorov ako Lukašenko ustúpiť v čomkoľvek znamená prejaviť slabosť. Nikdy opozícii neustupoval, teraz zrejme musí, lebo ani brutálne represie a masové mučenia nedokázali ľudí zastaviť. Vláda sa bojí, a preto je mimoriadne krutá. Ľudskú tvár sa mu už zachrániť nepodarí, po početných záberoch ťažkých úrazov, hematómov po celom tele, vybitých zubov či zlomených končatín a po desivých príbehoch mučených ľudí, ktorých teraz prepúšťajú z väzenia, to nie je možné. A vláda napriek všetkému pokračuje v rozširovaní absurdných konšpiračných teórii o tom, že protesty sú riadené zvonka, alebo že protestujúci sú len chuligáni, alkoholici alebo kriminálnici. Nezmenil sa nijako, len cíti, že je teraz slabší.

​Keď to porovnáme s minulosťou, zmenili sa protestujúci, typy ľudí, ktorí vychádzajú do ulíc?
Je to úplne nová vec. Nie je to protest, ktorý bol nejako riadený z jedného centra. Je decentralizovaný, prebieha zároveň vo viacerých miestach. A preto sa aj oveľa ťažšie potláča. Na protestoch sa zúčastňujú široké vrstvy obyvateľstva – nie je to v žiadnom prípade len „kaviareň“ alebo „slniečkari“, ako píšu niektorí chybne informovaní ľudia na Slovensku. K protestu sa prip...