Startupová spoločnosť Neuralink miliardára Elona Muska prišla možno s prelomovým experimentom.
V piatok totiž predstavila prasa pomenované Gertrude, ktorému implantovala do hlavy počítačový čip s veľkosťou mince, ktorý má za úlohu monitorovať činnosť mozgu. Mohlo by tak ísť o veľký krok smerom k liečbe ľudských chorôb.
Neuralink založil Musk v roku 2016. Jeho cieľom je vyvinúť funkčné bezdrôtové rozhranie, ktorým sa spojí mozog s počítačom tisíckami elektród.
Voperované mikročipy by podľa Muska mohli pomôcť vyliečiť napríklad Alzheimerovu chorobu, demenciu, poranenia chrbtice a vo finálnej fáze tiež prepojiť ľudský mozog s umelou inteligenciou, informuje agentúra Reuters.
"Implantované zariadenie naozaj môže tieto problémy vyriešiť," uviedol v piatok Musk. Okrem iného spomenul dysfunkcie ako strata pamäti, sluchu, depresia či nespavosť.
Začiatok s liečbou paralýzy
Zakladateľ firiem SpaceX a Tesla neuviedol konkrétnu predstavu, kedy by podobné zariadenie, ktoré teraz Neuralink transplantoval prasaťu, mohlo začať skutočne pomáhať ľuďom.
Podľa Reuters tak zrejme stiahol svoje pôvodné tvrdenie, že testy na ľuďoch by mali začať koncom roka.
Prvé pokusy na ľudských pacientoch by mohli podľa hlavného chirurga spoločnosti Matthewa MacDougalla začať napríklad s liečbou problémov, ako sú paralýza alebo paraplégia.
Neurovedci, ktorí nie sú s Neuralinkom spojení, uviedli, že spoločnosť urobila obrovský pokrok. Upozornili však, že k úplnému zdokonaleniu sú potrebné mnohé ďalšie štúdie.
Tri malé prasiatka
Musk v piatok prezentoval experiment, ktorý nazval "demoverzia troch malých prasiatok". Prasa Gertrude, ktoré miliardár predstavil, má implantovaný čip, ktorý kontroluje funkcie ňufáku.
Akonáhle tak zviera začalo počas streamovanej konferencie k niečomu pričuchávať, na grafoch sa objavili dáta snímané práve voperovaným čipom.
Musk spresnil, že firma má v tejto chvíli tri ošípané, z ktorých každé má v mozgu implantované dva čipy.
"Sú zdravé, šťastné a nerozoznateľné od ostatných ošípaných," uviedol Musk s tým, že spoločnosť napríklad bola schopná na základe dát získaných z čipu vďaka experimentu na trenažéri odhadnúť funkciu končatín jednotlivých ošípaných.
Čip je v priemere veľký približne 23 milimetrov. "Mohol by som mať Neuralink práve teraz a vy by ste to nepoznali," povedal sledujúcim. "Možno ho mám," dodal Musk.
Skokový pokrok
Neurovedec Graeme Moffat z univerzity v Toronte podľa Reuters uviedol, že pokrok Neuralinku je skokový oproti súčasnej úrovni neurovedy. Podľa Moffata je výnimočná predovšetkým veľkosť čipu, jeho ľahká prenosnosť, energetická nenáročnosť a tiež bezdrôtové kvality zariadení.
S tým súhlasí aj iný neurovedec Sergej Staviskij zo Stanfordovej univerzity. Ten uviedol, že Neuralink ukázal kľúčový a pôsobivý pokrok od júla roku 2019, kedy predstavil staršiu verziu čipu.
"Že dokázali prejsť z prototypu na plne implantovaný systém v hlavách niekoľkých ošípaných, ktorý ukázali svetu, je obdivuhodné," povedal Staviskij. "Myslím, že to skutočne podčiarkuje, ako je dôležité mať interdisciplinárny tím, ktorý sa sústredí na jeden problém," dodal podľa Reuters.
Chcú nových expertov
Musk zároveň v piatok uviedol, že cieľom konferencie nie je získať potenciálnych sponzorov, ale skôr regrutovať nových expertov, ktorí by mohli mať záujem sa na vývoji podieľať. Ako upozorňuje agentúra Reuters, Musk už v minulosti dokázal poskladať niekoľko tímov rôznych odborníkov, čím mimoriadne urýchlil výskum na poli inovácií rakiet, vysokorýchlostného transportného systému Hyperloop alebo technológií spojených s elektrickými automobilmi.
Neuralink zatiaľ dostal od investorov 158 miliónov dolárov, z toho 100 miliónov priamo od Elona Muska, a zamestnáva zhruba 100 ľudí.
Musk zároveň dodal, že technológia čipu Neuralinku by mohla potenciálne mať aj iné funkcie než len tie spojené čisto s medicínou. "Mohlo by dôjsť k akejsi symbióze medzi umelou inteligenciou a mozgom, kedy by človek svojím spôsobom technologicky rozšíril seba samého, respektíve funkcie svojho mozgu," uviedol Musk.
Konkurencia
Neuralink nie je prvou spoločnosťou, ktorá sa o niečo podobné snaží. Malé zariadenia, ktoré elektronicky stimulujú nervy a mozog sa ľuďom implantujú už desiatky rokov. Najčastejšie sa pomocou nich liečia strata sluchu či Parkinsonova choroba.
Medzi firmy, ktoré robia Neuralinku konkurenciu, patrí napríklad Kernel, Paradromics alebo NeuroPace, ktoré sa tiež snažia o pokrok na poli bezdrôtových implantátov. Gigant na trhu zdravotníckych technológií Medtronic napríklad produkuje mozgové implantáty, ktoré okrem Parkinsona bojujú aj všeobecne s trasom či s epilepsiou.