Taiwan sa obáva rastúcej agresivity Číny a posilňuje preto svoju obranu. Podľa expertov sa ostrov musí vysporiadať s množstvom prekážok, aby bol schopný čeliť prípadnej invázii. Čína považuje Taiwan za svoje územie, ostrovný štát nárok odmieta.
Taiwanská prezidentka Cchaj Jing-wen oznámila tento mesiac zvýšenie ostrovného obranného rozpočtu o 10 percent, na 15,4 miliardy dolárov pre budúci rok. Taiwan tak bude dávať na obranu viac ako dve percentá HDP, najviac od roku 1990.
Ostrovný štát zároveň odsúhlasil finalizáciu nákupu 66 amerických stíhačiek F-16 najmodernejšej verzie. Obchod vo výške ôsmich miliárd dolárov je jednou z najväčších armádnych transakcií, ktorú kedy Taiwan a USA uzavreli.
Podľa denníka The New York Times Taiwan najnovšie vojenské zariadenia naliehavo potrebuje. Jeho zastarané letectvo v poslednej dobe sužujú časté nehody. V januári sa zrútila helikoptéra s čelným vojenskými veliteľom a siedmimi ďalšími ľuďmi. V júni pri havárii iného vrtuľníka zomreli dvaja piloti.
Nehody rozbíjajú už tak krehký obraz taiwanskej armády ako sily schopnej držať krok s čínskymi stíhačkami. Taiwan sa skôr mohol spoliehať na technologickú nadradenosť amerického vojenského materiálu. Masívne investície Číny do armády, vrátane vývoja high-tech vojenského vybavenia, ale začínajú meniť rovnováhu síl.
Pomôžu USA?
Taiwan pritom v súboji váh ťahá za stále kratší koniec povrazu. Čína, krajina s viac ako miliardou obyvateľov, je proti ostrovu s populáciou okolo 24 miliónov ľudí obrom. Nerovnomernosť sa prejavuje aj čo sa týka počtu vojakov a armádnych vozidiel.
Denník The Wall Street Journal vo svojej analýze poukazuje, že Čína má k dispozícii jeden milión vojakov a z toho 408-tisíc z nich je nasadených v blízkosti Taiwanu. Môže tiež pri invázii využiť 5 800 tankov a 8 000 diel, skoro 2 000 lietadiel a viac ako 200 lodí a ponoriek vrátane dvoch lietadlových lodí.
Taiwanský vojenský personál oproti tomu počíta 140 000 ľudí. Na obranu môže ostrov nasadiť 800 tankov, tisíc diel, 350 bojových lietadiel a 72 lodí a ponoriek.
Prezidentka uviedla, že ak by došlo k invázii, ostrov je schopný sa udržať 24 hodín, než by Čína začala čeliť medzinárodnému tlaku. Podľa expertov však nie je isté, či USA skutočne budú ochotné riskovať vojenský konflikt s Čínou a či sa im podarí zhromaždiť dostatok síl, aby Čínu odrazili včas. Taiwan by sa tak zrejme musel spoliehať sám na seba.
Ako uspieť proti invázii?
Aby sa Taiwan bol schopný ubrániť oveľa väčšiemu súperovi, mal by podľa analytikov rozvíjať tie schopnosti, ktoré môžu spomaliť či dokonca ochromiť invázne sily. Mal by teda investovať do podmorských mín, ponoriek a raketových systémov, ktoré zabránia čínskej armáde vôbec nasadiť svoje pozemné sily. Tiež odporúčajú taiwanskému vojenskému vedeniu inšpirovať sa v iných prípadoch nerovnomerných súbojov a naučiť vojenské jednotky guerillovej taktike.
Personálne otázky predstavujú pre taiwanských vojenských predstaviteľov značnú výzvu. Predtým povinná branná povinnosť bola veľmi nepopulárna, vláda preto rozhodla, že mladí muži musia vykonať len štyri mesiace povinnej vojenskej služby a potom sa pridať k rezervám. Podľa odborníkov je to však príliš krátka doba na to, aby sa ľudia naučili nevyhnutné zručnosti potrebné k obrane krajiny.
Obavy, že Čína by mohla uskutočniť vojenskú akciu proti Taiwanu, posilnilo neobvykle rozsiahle námorné cvičenie, ktoré organizuje v štyroch moriach. Peking tiež rozhneval údajný prelet amerického špionážneho lietadla. Ako upozornenie Spojeným štátom vypustil niekoľko rakiet do sporného Juhočínskeho mora.
Taiwancov obzvlášť znepokojujú zásahy Pekingu proti protestujúcim v Hongkongu. Schválený kontroverzný bezpečnostný zákon podľa kritikov obmedzuje ľudské práva a slobodu prejavu. Na ostrove majú obavu, že schválenie zákona napriek odporu hongkonskej verejnosti znamená faktické zrušenie pravidla "jedna krajina, dva systémy" a naznačuje väčšiu vôľu Pekingu dosiahnuť svoje ciele napriek medzinárodnému odsúdeniu.