Nadišiel sviatok duchov, vydlabaných tekvíc a strašidelných kostýmov. Väčšina krajín západného sveta dnes začína oslavovať Halloween, sviatok, ktorý je čoraz populárnejší aj u nás. Hoci majú tekvice či duchovia tradície aj u nás, sviatok ako taký sa k nám dostal zo zahraničia. "Na Slovensko bol Halloween importovaný zo Západu," povedala pre HN etnologička Zita Škovierová.

Duše mŕtvych
Naša slovenská tradícia Halloween ako taký síce nepozná, namiesto toho oslavujeme hneď dva sviatky -- Dušičky a sviatok Všetkých svätých. "K západnému Halloweenu majú najbližšie naše Dušičky. Je to čas, keď prichádza zima a ľudia sú naklonení viac uveriť tomu, že môžu mať kontakty so svetom mŕtvych," vysvetľuje Škovierová. Pamiatka zosnulých sa na našom území oslavuje už od stredoveku. "Kresťanská cirkev na druhý alebo tretí november stanovila pripomínanie si mŕtvych. V tento deň sa slúžili zádušné omše, ľudia totiž verili, že tým pomôžu dušiam v očistci," hovorí Škovierová.
Naše Dušičky a americký Halloween však majú aj viacero spoločných čŕt. "U nás sa takisto robili strašidlá z tekvíc s horiacimi sviečkami vo vnútri. Uplatňovali sa však iným spôsobom," vysvetľuje Škovierová. Kým v Spojených štátoch slúžia hlavne ako dekorácia, na Slovensku chodili s tekvicovými lampášmi mládenci, ktorí tak strašili dievčatá. Zvláštnosťou Halloweenu sú aj obľúbené kostýmy a masky, v ktorých chodia deti od dverí k dverám. Deťom je podľa Škovierovej dovolené robiť to, čo sa nedá po iné dni. Najmä americký dorast si už neodmysliteľne zvykol na halloweenske "ponocovanie" a nadmernú konzumáciu sladkostí.

Halloween vytláča Dušičky
Halloween má pravdepodobne svoj pôvod v starobylom keltskom sviatku Samhain. Už starovekí ľudia verili, že v posledný októbrový deň mizne bariéra medzi svetom živých a mŕtvych a je nevyhnutné sa proti dušiam mŕtvych chrániť. Dokonca aj dnes je tento deň plný symbolov a rituálov. Medzi najobľúbenejšie halloweenske činnosti patrí okrem tradičného pýtania si sladkostí a maskovania sa tiež hra, pri ktorej sa zubami lovia jablká ponorené vo vode. "U nás boli obdarúvaní najmä žobráci, o ktorých sa verilo, že majú užšie prepojenie so záhrobným životom. Väčšinou im ľudia dávali pečivá, tie sa na Horehroní dokonca volali duše," vysvetľuje Škovierová.
Verilo sa, že žobráci sa potom budú modliť za duše mŕtvych. "Halloween sa dostáva pomaly aj k nám, ľudia si napríklad už robia výzdobu s tekvicami," hovorí Škovierová. Zádušné omše podľa nej ešte stále fungujú, ale ostatné zvyky a tradície vymizli v polovici minulého storočia. "Dušičky majú aj duchovný rozmer, kým Halloween k nám prišiel ako čisto komerčný sviatok," povedala pre HN Katarína Nádaská z Univerzity Komenského. Podľa nej je u nás Halloween najobľúbenejší medzi deťmi, ktoré ho často slávia v podobe maškarného plesu.

Deti strašia Palinovou
V Spojených štátoch patrí Halloween medzi najziskovejšie sviatky. Podľa Americkej Národnej federácie maloobchodu si kostým na Halloween kúpilo viac ako 52 miliónov Američanov. Podľa odhadu utratí každá domácnosť na oslavu a dekoráciu bytov, domov a záhrad takmer 6 miliárd dolárov, v prepočte viac ako 130 miliárd korún.
Medzi najobľúbenejšie patria masky duchov, kostier, pirátov a čarodejníc. Čoraz častejšie však možno v tento deň stretnúť deti oblečené v maskách populárnych osobností či politikov. Keďže tohtoročný Halloween pripadá v Spojených štátoch na volebný rok, nesmierne obľúbené sú masky oboch prezidentských kandidátov -- Baracka Obamu a Johna McCaina. Najväčším hitom sa však stala maska republikánskej kandidátky na viceprezidentku Sarah Palinovej. Maska pozostáva z hnedovlasej parochne s drdolom, ktorá kopíruje tradičný účes aljašskej guvernérky a jej typické okuliare. Kostým sa dá ešte doplniť šerpou s nápisom Miss Aljaška, ktorá naráža na Palinovej úspech v súťaži krásy v roku 1984.