Európska únia neuvalí na Rusko sankcie kvôli súčasnému vyhroteniu napätia, ako požaduje Ukrajina, pretože stále vidí najlepšie riešenie v diplomatických rokovaniach.
Tvrdé postihy sú však pripravené a záleží na vôli všetkých dvadsaťsedem únijných štátov, za akých okolností ich zavedú. Šéf únijnej diplomacie Josep Borrell vyhlásil, že predloží ministrom návrh na prijatie sankcií v prípade, že Rusko uzná nezávislosť separatistických oblastí na východe Ukrajiny.
Finančná podpora Ukrajine
Ministri schválili poskytnutie finančnej podpory ukrajinskej ekonomike vo výške 1,2 miliardy eur (asi 30 miliárd korún) a vyslanie misie vojenských odborníkov.
Podľa Lipavského sa hovorilo aj o možnosti zorganizovať neformálne ministerské zasadnutie v Kyjeve. EÚ dnes zároveň o päť ľudí rozšírila dlhodobý sankčný zoznam ruských činiteľov potrestaných v súvislosti s annexou Krymu .
Únijné krajiny napäto sledujú aktuálne hromadenie ruských síl pri ukrajinských hraniciach. Mnohé z nich dávajú najavo obavy, že Moskva sa snaží súčasným rastom napätia a násilia na východe Ukrajiny vytvoriť zámienku na inváziu.
Kuleba žiada okamžité sakncie
Ukrajinský minister Dmytro Kuleba dnes v Bruseli svojich únijných kolegov vyzval, aby časť chystaných nových sankcií zaviedli už teraz. Členské krajiny nie sú zajedno v tom, kedy presne opatrenia voči Moskve uplatniť, väčšina to však nechce urobiť za súčasnej situácie.
"Hovoríme o tom, že to musí byť jeden z tých najčiernejších scenárov, jasný akt agresie, ale je to otázka politickej vôle členských štátov," povedal po ministerskej schôdzke Lipavský.
Či by na ich zavedenie stačil napríklad kybernetický útok či tvrdý tlak, ako zaznieva napríklad z pobaltských krajín, alebo by muselo ísť o inváziu pozemných jednotiek, nechcel povedať.
Členské krajiny musia o sankciách rozhodovať jednomyseľne a Maďarsko, ktorého premiér Viktor Orbán je vnímaný ako spojenec ruského prezidenta Vladimíra Putina, podľa diplomatov bez priameho pozemného útoku nechce sankcie podporiť.
Borell chcel sankcie skôr
Borrell po rokovaní uviedol, že predloží návrh sankcií už vo chvíli, keď Moskva uzná nezávislosť regiónov ovládaných proruskými separatistami.
"Ak bude anexia, prídu sankcie, a pokiaľ dôjde k uznaniu, položím na stôl sankcie a ministri rozhodnú," povedal novinárom šéf únijnej diplomacie. Nie je pritom jasné, či by tento návrh získal potrebnú jednomyseľnú podporu; zatiaľ ju vyjadril napríklad lotyšský minister zahraničia.
Borrell hovoril ešte pred večerným prejavom ruského prezidenta Vladimíra Putina, ktorý oznámil uznanie nezávislosti donbaských republík a podpísal príslušné dekréty.
Ministri dnes podporili januárový návrh Európskej komisie, aby EÚ balíkom grantov a úverov v hodnote 1,2 miliardy eur pomohla ukrajinskému hospodárstvu, ktoré čelí ruskému tlaku.
Peniaze majú slúžiť nielen na modernizáciu ukrajinskej ekonomiky, ale aj na boj proti pandémii Covid-19. Únia a európske finančné inštitúcie už od ruskej anexie Krymu a od začatia bojov na východe Ukrajiny v roku 2014 poslali Kyjevu prostredníctvom grantov a úverov 17 miliárd eur.
Neformálne zasadnutie v Kyjeve
Zástupcovia únijných vlád sa dnes zhodli aj na vyslaní výcvikovej misie vojenských expertov, ktorej podrobnosti však budú členské krajiny ešte len dojednávať. Lipavský odmietol oznámiť, či sa do nej zapojí aj Česko.
Ministri preberali tiež možnosť, že by zorganizovali svoje neformálne zasadnutie v ukrajinskej metropole, čím by vyjadrili Kyjevu podporu.
"Mnoho štátov s tým nápadom súhlasilo a podporujú ho, ale nie všetky štáty. Takže je to v rokovaní a môže k tomu dôjsť alebo nemusí," povedal novinárom Lipavský.
Únijné krajiny sa dnes tiež zhodli na rozšírení dlhodobého sankčného zoznamu, na ktorom figurujú ľudia potrestaní v súvislosti s annexou Krymu z roku 2014.
Pribudlo päť osôb, medzi ktorými sú poslanci zvolení vlani v septembri do dolnej komory ruského parlamentu za krymský región a tiež činitelia volebnej komisia. Zoznam teraz číta 193 ľudí a 48 subjektov, ktorých sa týka zákaz ciest do únijných krajín a zmrazenie majetku na území EÚ.