Zároveň sa obávajú, že potom by sa tejto zbrane mohla zmocniť aj šíitská militantná organizácia Hizballáh. V Tel Avive sa v tejto súvislosti hovorí o dosiaľ najväčšej hrozbe pre Izrael. V posledných dňoch napätie ďalej vzrástlo po tom, čo Irán reaktivoval výrobu centrifúg, potrebných na získavanie obohateného uránu.
Izraelčania si preto už dlhší čas kladú otázku - nie či, ale kedy bude iránsky nukleárny potenciál schopný reálneho nasadenia. Nosnú raketu Šahab 3 Teherán testoval už vlani; s doletom 1 500 kilometrov môže zasiahnuť práve tak izraelské mestá, ako aj americké jednotky v Iraku.
Zatiaľ čo Európska únia stále verí, že situáciu možno riešiť diplomaticky, Izrael a USA neskrývajú, že pomýšľajú na vojenský odstrašujúci úder. Podpornú úlohu spĺňa i nedávny test izraelskej rakety typu Arrow na americkom území. Len niekoľko hodín pred touto skúškou izraelský premiér vôbec po prvýkrát naznačil, že jeho krajina vlastní jadrové zbrane. Zahraniční odborníci odhadujú silu izraelského jadrového potenciálu na 100 až 200 bojových hlavíc. Súčasťou vojenskej doktríny krajiny je aj snaha zostať jedinou atómovou mocnosťou na Blízkom východe.
Táto téma trvale zamestnáva izraelských a amerických vojenských stratégov, ktorí sa usilujú o koordináciu úsilia s cieľom znemožniť ďalší vývoj iránskeho jadrového programu. Podľa izraelského ministra obrany Šaula Mofaza Tel Aviv už vlani v decembri zvažoval uskutočnenie operácie zameranej na likvidáciu iránskych jadrových zariadení.
Aby Teherán tomuto posolstvu lepšie rozumel, Mofaz - rodený Peržan - v zahraničnom vysielaní jeruzalemského rozhlasu hovoril po perzsky. Vzápätí odcestoval do USA, kde si na letisku Fort Worth osobne prehliadol nové stíhačky typu F 16 I, ktorých chce Izrael kúpiť okolo sto.
Nebolo by to po prvýkrát, čo by Izrael zničil nepriateľské jadrové kapacity. Už v roku 1981 nariadil vtedajší premiér Menachem Begin bombardovanie irackého jadrového reaktora, postaveného Francúzmi. Mnohé nasvedčuje tomu, že podobne sú výhybky nastavené aj teraz. (hn/gaf)