"Vznikla úplne nová geopolitická konfigurácia," okomentoval pre denník The Guardian ruský expert na medzinárodné vzťahy Fjodor Lukjanov pondelkovú dohodu, ktorá ukončila vojnu medzi Arménmi a Azerbajdžanci v Náhornom Karabachu.
Podmienky Ruskom sprostredkovaného mieru sú pre Baku veľkým víťazstvom. Vráti sa mu všetky Arménmi okupované okresy v okolí Karabachu, navyše bude kontrolovať jeho druhé najväčšie mesto Šuša. Kým Arméni smútia a požadujú hlavu premiéra, Azerbajdžanci búrlivo oslavujú.
Dohoda má však aj širšie geopolitické dôsledky. Podľa analytikov posilní v Zakaukazsku vplyv Moskvy a Ankary. Rusko vyšle do Karabachu bezmála dvetisíc vojakov, ktorí budú dohliadať na dodržiavanie mieru a strážiť takzvaný Lačinský koridor spájajúci separatistickú republiku s Arménskom.
Západ zostal mimo hru. Takzvaná Minská skupina Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorá sa pod patronátom USA a Francúzska snažila posledných dvadsaťosem rokov urovnávať spory o Karabach, nehrala pri uzavretí dohody takmer žiadnu rolu.
"Minská skupina prakticky prestala existovať. Vojenská porážka Arménska znamená, že predchádzajúci status quo sa nedá obnoviť. Obe strany sa spoliehajú na Rusko ako garanta stability," dodáva Fjodor Ljukanov.
Zdráhavý mierotvorca
Pre Rusko ide o najväčšiu intervenciu v regióne od gruzínskej vojny v roku 2008 a mnohé nasvedčuje tomu, že Moskva sa takémuto riešeniu bránila. Kývla až vo chvíli keď hrozilo, že do rúk Azerbajdžancov padne celý Karabach.
Monitorovacia misia má päťročný mandát, ako dlho však potrvá, nie je vôbec isté. "Mierová misia bez politického procesu, ktorého cieľom je dosiahnutie trvalej mierovej dohody, znamená, že tam sú zrejme navždy," uviedol popredný expert na karabašský konflikt Laurence Broers.
Podľa neho môžu obe strany konfliktu vnímať Rusmi ako kolonizátora. "Vzniká tak nestabilná situácia. Mierový kontingent sa môže stať cieľom rôznych provokácií," dodal.
Baku a Ankara tvrdia, že v Karabachu budú pôsobiť aj tureckí mierotvorcovia, Moskva to však popiera. Podľa nej vznikne rusko-turecké monitorovacie centrum, ktoré sa však bude nachádzať na území Azerbajdžanu za hranicami Karabachu.
Informačná vojna o výklad podmienok mierovej dohody však dobre ilustruje ambície Turecka, ktorého vojenská a politická podpora hrala v azerbajdžanskej šesťtýždňovej ofenzíve podstatnú úlohu.
Kým Moskva vystupovala pomerne zdržanlivo a opakovane zdôrazňovala nutnosť diplomatického riešenia, turecký prezident Recep Tayyip Erdogan povzbudzoval "bratský azerbajdžanský národ" v boji do úplného víťazstva.
Ankara tiež dodala Baku drony Bayraktar TB2, proti ktorým Arménsku nenašli účinnú obranu, a na front doviezla stovky ostrieľaných žoldnierov zo sýrskeho Idlíbu.
Čas dravcov
Teraz Erdogan žne plody víťazstva. Arménsko v mierovej dohode sľúbilo Baku pozemný tranzit do Nachičevane, azerbajdžanskej exklávy zovretej medzi Arménskom, Iránom a Tureckom.
"Turecko si zabezpečilo prísľub transportného koridoru, ktorý dramatický rozširuje jeho východné horizonty a tiahne sa z východného Turecka až ku Kaspickému moru," komentuje to popredný odborník na konfliktný región Thomas De Waal v svojom komentári pre The New York Times.
Je to ďalší úspech Erdogana, ktorý sníva o obnovení veľmocenských pozícií Turecka z čias Osmanskej ríše. Počas posledného roka sa mu podarilo zvrátiť vývoj občianskej vojny v Líbyi v prospech vlády v Tripolise, predtým obsadil rozsiahle územia na severe Sýrie, ktoré dnes fungujú ako turecký protektorát.
V oboch konfliktoch sa dostal do sporu s Ruskom, avšak ďaleko od jeho hraníc. Agresívnym angažmán v konflikte v Náhornom Karabachu prenikol do jeho bezprostredného susedstva. A podľa niektorých ruských komentárov sa zdá, že Moskva veľmi nevie, čo s tým.
"Erdogan je ďaleko drzejší, ďaleko efektívnejší. Dostal sa na územie bývalého Sovietskeho zväzu, ktoré sme si zvykli považovať za oblasť zvláštnych záujmov a dominancie Moskvy," píše komentátor denníka Kommersant Maxim Jusin.
"Teraz to vyzerá, že pomer síl sa úplne zmenil. Pre potenciálnych ruských spojencov, partnerov a klientov je to veľmi vážny signál. Vo svete nastal čas dravcov. Takých, ako je Erdogan," dodáva ruský novinár.