Arménsko, Azerbajdžan a Rusko podpísali dohodu o ukončení arménsko-azerbajdžanskej vojny o Náhorný Karabach. Informovali o tom agentúry Reuters a Interfax.
Arménsky premiér Nikol Pašinjan dohodu označil za bolestivú, azerbajdžanský prezident Ilham Alijev za základ k urovnaniu dlhoročného konfliktu.
Ruský prezident Vladimir Putin oznámil, že na základe dohody Moskva do Náhorného Karabachu vyšle vojenských pozorovateľov, ktorí budú dohliadať na pokoj zbraní. Podľa Alijeva bude členom mierovej misie aj Turecko.
Tri prímeria
Súčasný konflikt o Náhorný Karabach vypukol 27. septembra a bol najhorší od 90. rokov 20. storočia. Na základe dohody podpísanej Pašinjanem, Alijevom a Putinom mali boje prestať dnes o 1:00 miestneho času (v pondelok 22:00 SEČ). V uplynulých týždňoch sa bojujúce strany dohodli na troch prímeriach, ktoré však vzápätí porušili.
Arménsky premiér Pašinjan na facebooku označil dohodu "o ukončení karabašskej vojny" za bolestivú a rozhodnutie ju podpísať za "mimoriadne náročné".
"Prijal som toto rozhodnutie na základe hlbokej analýzy bojovej situácie," uviedol podľa agentúry Interfax.
Zároveň vyjadril presvedčenie, že za súčasného stavu bol podpis dohody najlepším riešením. "Toto nie je víťazstvo. Ale nie je prehrou, pokiaľ sám seba nepovažuješ za porazeného. A my sa nikdy za porazeného považovať nebudeme," uviedol Pašinjan.
Ruské mierové jednotky
Rusko podľa prezidenta Putina vyšle teraz do oblasti bojov mierové jednotky, ktoré budú dohliadať na pokoj zbraní na frontovej línii. Strážiť by mali okrem iného takzvaný Lačinský koridor, ktorý spája Náhorný Karabach s Arménskom.
Bojujúce strany zostanú podľa Putina na doterajších pozíciách. Agentúra RIA Novosti uviedla, že ruské ministerstvo obrany už oznámilo, že z Ruska odleteli prví členovia mierovej misie. Celkovo by malo byť v Náhornom Karabachu 1960 ruských vojakov.
Azerbajdžanský prezident Alijev označil dohodu za kľúčový moment na ceste k vyriešeniu konfliktu o Náhorný Karabach. Neskôr podľa AFP uviedol, že donútil Arménmi "ku kapitulácii".
Podľa Alijeva sa mierovej misie bude zúčastňovať aj Turecko, ktoré je tradičným spojencom Baku. Alijev uviedol, že spoločná rusko-turecká misia bude trvať päť rokov a bude možné ju predĺžiť o ďalších päť. O počte tureckých vojakov prezident neinformoval.
Vymenenie zajatcov
Putin v televíznom prejave o tureckej účasti nehovoril, upozornila agentúra DPA.
Podľa agentúry je v dohode okrem iného klauzula o výmene vojnových zajatcov a tiel padlých vojakov. Pod dohľadom OSN by sa mali do svojich domovov vrátiť utečenci. Agentúra AP uviedla, že by mal na základe dohody medzi Azerbajdžanom získať prístup do exklávy Nachičevan cez arménske územie.
Arménsko dohodu s Ruskom a Azerbajdžanom podpísalo potom, čo v pondelok karabšské úrady pripustili, že nemajú pod kontrolou druhé najväčšie mesto Šuša, a uviedli, že azerbajdžanské jednotky postupujú do regionálnej metropoly Stepanakert.
Tisíce obetí
Po Pašinjanovom oznámení o podpísaní dohody vodca neuznanej Náhornej karabašskej republiky Arajik Harutjunjan uviedol, že súhlasil s "ukončením vojny, čo najskôr to bude možné".
Podľa agentúry AFP prepukli v arménskej metropole Jerevane protesty. Demonštranti Pašinjana označili za zradcu a prenikli aj do úradu vlády, ktorý spustošili. Podľa agentúry DPA sa protestujúci dostali aj do kancelárie predsedu vlády.
Súčasné boje o Náhorný Karabach vypukli 27. septembra a o život kvôli nim prišlo zrejme niekoľko tisíc ľudí. Spor o enklávu v juhozápadnom Azerbajdžane s prevažne arménskym obyvateľstvom trvá desiatky rokov.
Ozbrojený konflikt vypukol v roku 1988 ešte za éry Sovietskeho zväzu. Náhorný Karabach sa s podporou Arménska odtrhol od Azerbajdžanu vo vojne, ktorá si vyžiadala na 30-tisíc mŕtvych a státisíce utečencov.
Doteraz sa Karabach a priľahlé územia nachádzali pod vojenskou kontrolou Arménska. Azerbajdžan považuje územie za okupované.