Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
21.01.2021, 13:30

Globálni komplici Číny: americké a európske firmy profitujú z porušovania ľudských práv

Rýchly vývoj umelej inteligencie a iných vyspelých technológií podnietil v Číne hrubé porušovanie ľudských práv voči etnickým a náboženským menšinám. Najmä voči moslimskej ujgurskej a kazašskej populácii žijúcej v Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang.

Globálni komplici Číny: americké a európske firmy profitujú z porušovania ľudských práv
Zdroj: Zákazníci nakupujú v obchode Huawei, čínskej medzinárodnej technologickej spoločnosti. / Minority Rights Group, SOPA Images Limited / Alamy

Aj keď tlak na spoločenskú zodpovednosť čínskych firiem rastie, mnohé z technológií vyvinuli aj vďaka investíciám a partnerstvám so zahraničnými podnikmi a vedeckými inštitúciami. A to so sídlom v krajinách, ktoré rešpektujú a dodržiavajú ľudské práva. 

Čínske popredné laboratóriá na sledovanie

V novembri roku 2019 zaradilo americké ministerstvo obchodu na čiernu listinu 28 čínskych spoločností. S odôvodnením, že v ujgurskom regióne hromadne a svojvoľne zadržiavajú ľudí. A používajú na to špičkové technológie na sledovanie osôb. Na zozname zakázaných spoločností sa ocitol aj čínsky regionálny úrad verejnej bezpečnosti, podriadené vládne agentúry a množstvo komerčných firiem, ako napríklad Hikvision, Dahua Technology, iFlytek, Yixin Science and Technology a ďalšie. Mnohé z nich sú buď úplne alebo čiastočne štátne a sú v centre rýchleho rozvoja čínskej „sledovacej“ infraštruktúry.

Vezmime si taký Hikvision. Je to najväčšia firma na svete zameraná na kamerové sledovanie. Výrobky dodáva do veľkých dátových centier, no zákazky uzatvorila aj s políciou v ujgurskej oblasti. Okrem iného im dodáva bezpečnostné kamery do niekoľkých internačných táboroch, kde násilne zadržiavali viac ako milión Ujgurov.

Architektom politiky hromadného sledovania a zadržiavania je tajomník strany v Sin-ťiangu Chen Quanguo. Rovnakú pozíciu predtým zastával v Tibete. Odkedy prevzal post v ujgurskej oblasti, spoločnosti Hikvision a Dahua Technology získali štátne zákazky za viac ako miliardu amerických dolárov. Aj keď Spojené štáty zaradili Hikvision na čiernu listinu a upozorňovali, akú rolu zohráva v porušovaní ľudských práv, americká vláda u spornej firmy opakovane nakupovala. Tisíce kamier od Hikvision nájdeme okrem iného aj vo vojenských objektoch po celej Európe. 

Ďalšou často skloňovanou spoločnosťou je Huawei. Čínsky telekomunikačný gigant vedie mnohé právne bitky so Spojenými štátmi. Tie spoločnosť obviňujú zo špionáže a majú obavy o národnú bezpečnosť. Huawei má takisto ako Hikvision rozsiahle vládne zákazky s úradom verejnej bezpečnosti v Sin-ťiangu. Vrátane laboratória „inteligentného bezpečnostného priemyslu“.  Huawei v minulosti skresľoval rozsah svojich zákaziek v regióne, aby zakryl fakt, že sa spolupodieľa na porušovaní ľudských práv. 

Čínsky gigant bol na pretrase aj v dolnej komore parlamentu Spojeného kráľovstva v júni 2019. Aj napriek tlaku spravodajských služieb a obavám o ľudské práva, britská vláda napokon v januári 2020 firme umožnila, aby v Británii rozvíjala sieť 5G. 

Medzi ďalšie čínske technologické firmy, ktoré sa činia v Sin-ťiangu, patria Megvii Technology, SenseTime a ByteDance, ktorá je materskou spoločnosťou populárnej aplikácie na zdieľanie videí TikTok.

Nelegálny„zber“ biometrických údajov

V novembri 2019 unikli interné dokumenty čínskej komunistickej strany. Získalo ich Medzinárodné konzorcium investigatívnych novinárov, ktoré odhalilo, koľko z týchto spoločností využíva veľké dáta a umelú inteligenciu na zdokonalenie nových foriem represie. 

Strojové učenie, ktoré poháňa umelú inteligenciu, treba nakŕmiť dátami. Pri technológiách na sledovanie sú to zväčša biometrické údaje, ako sú fotografie na rozpoznávanie tváre alebo odtlačky prstov, snímky dúhovky, hlasové záznamy či vzorky DNA. Všetky tieto biometrické informácie zhromaždili násilne - nielen od Ujgurov, ale aj ďalších menšín v Sin-ťiangu a aj v iných oblastiach Číny. Ujgurská oblasť je pritom pre čínsku vládu akýmsi laboratóriom. Funguje tak obojsmerný proces: masové zadržiavanie Ujgurov a iných menšín poháňajú technológie, ktoré sa vďaka zadržiavaniu Ujgurov zároveň čoraz viac rozvíjajú a živia tak represie.

Zdroj: Minority Rights Group, Adam Dean, Panos / Ujgurské ženy v Urumči, hlavnom meste Sin-ťiang, teda v Ujgurskej autonómnej oblasti Číny.

Technológie, ktoré v Číne testujú na menšinách a používajú ich proti nim, sa čoraz viac využívajú aj mimo krajiny. Čína sa pritom usiluje byť svetovým lídrom v umelej inteligencii a svoje vedomosti začala vyvážať. Nezisková organizácia Freedom House robila v roku 2018 prieskum, podľa ktorého až 18 zo 65 krajín využívalo čínsku technológiu umelej inteligencie na kontrolovanie a sledovanie svojich obyvateľov. Nie je prekvapením, že tieto krajiny pokrivkávajú v oblasti ľudských práv a zneužívajú svoje etnické a náboženské menšiny či pôvodné obyvateľstvo. Deje sa to od Pakistanu po Zimbabwe. 

V januári 2019 vyslal brazílsky prezident Jair Bolsonaro delegáciu do Číny, aby sa dozvedeli viac o technológiách sledovania. Debatovali tiež o návrhu zákona, ktorý ustanoví povinné sledovanie prostredníctvom rozpoznávania tváre.

Znepokojujúce je, že čínska firma Cloudwalk uzavrela dohodu s úradmi v Zimbabwe, vďaka ktorej získa biometrické údaje miliónov Zimbabwčanov.  Umelá inteligencia jej tak pomôže lepšie rozpoznávať osoby s tmavšou farbou pleti. To vylepší čínske technológie sledovania, ako aj technológie ostatných vlád, s ktorými spoločnosť spolupracuje. 

Firmy a univerzity z krajín, ktoré údajne dodržiavajú ľudské práva, takisto prispeli k rozvoju niektorých z týchto technológií. A to aj tým, že do nich investovali peniaze. Pravdepodobne sú tak spoluzodpovední za porušovanie ľudských práv. 

Globálni komplici

Princípy Organizácie Spojených národov v oblasti podnikania a ľudských práv nabádajú firmy k tomu, aby predchádzali a zmierňovali skutočné aj potenciálne porušovanie ľudských práv spojené s ich obchodnými praktikami. Ďalšie medzinárodné pravidlá takisto kladú dôraz na technológie a ľudské práva. 

Napríklad Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj v máji 2019 prijala odporúčania o umelej inteligencii a odvoláva sa pritom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv. Tá zaručuje právo na súkromie, slobodu náboženského vyznania alebo viery a zakazuje diskrimináciu aj svojvoľné zadržiavanie osôb. Čína, ktorá je členom OECD, tieto odporúčania nepodporila.

Dôkazy o porušovaní ľudských práv v spojení s týmito technológiami sa množia. Pri mnohých čínskych firmách je však ťažké rozlíšiť, či robia legitímny technologický vývoj alebo  technológie zneužívajú na porušovanie ľudských práv. Aj to sú dôvody, prečo je takmer nemožné nebyť súčasťou takéhoto partnerstva alebo investície. Mnoho spoločností v USA a Európe s čínskymi technologickými firmami napriek tomu obchoduje. Profitujú z toho, čo Výbor OSN pre odstránenie rasovej diskriminácie nazval „zónou bez práv“.

Vo februári 2019 biotechnologická firma Thermo Fisher Scientific založená v Massachusetts  oznámila, že ukončí predaj svojho zariadenia na určenie primárnej štruktúry DNA v Sin-ťiangu. Neuviedla však dostatočne presvedčivo, či prestane svoje výrobky predávať aj do ďalších oblastí Číny. Spoločnosť Thermo Fisher nie je sama, ktorá pomáha Číne s mapovaním DNA. Emeritný profesor Yaleovej univerzity Kenneth Kidd tiež spolupracoval s čínskym ministerstvom verejnej bezpečnosti na ujgurskom genetickom výskume. Tvrdí však, že si myslel, že genetické údaje boli odobraté so súhlasom ľudí. 

Kidd uzavrel s čínskou vládou výskumné partnerstvo v roku 2010, teda ešte predtým, ako Čína začala s masovým násilným zadržiavaním Ujgurov. Avšak už letmé pochopenie čínskej nevhodnej politiky voči menšinám malo vyvolať varovné signály povahy takejto spolupráce. 

Genetický výskum v Číne podporuje aj nemecká spoločnosť Maxa Plancka. Aj keď sa výskumu viac nezúčastňujú, negatívny vplyv už dosiahli. Genetickú technológiu, ktorú Čína vyvinula v spolupráci s firmou, použili na experimentovanie s technológiami, ktoré sú schopné zo vzorky DNA určiť, či je niekto Ujgur. A dokonca vytvoriť počítačom vygenerovanú mapu tváre daného človeka.

Zdroj: Minority Rights Group, BMC Bioinformatics, prebraté z The New York Times / Obrázky zo štúdie z roku 2013 o 3D vyzobrazeniach ľudskej tváre.

Čína s pomocou spoločností ako sú iFlytek, Megvii a SenseTime vyvinula aj pokročilé technológie rozpoznávania hlasu a tváre na sledovanie a kontrolu ujgurskej populácie. 

Takéto firmy opäť uzavreli partnerstvá so západnými inštitúciami. Napríklad Massachusettský technologický inštitút v roku 2018 uzavrel výskumné partnerstvá so spoločnosťami iFlytek a SenseTime. Obe sú pritom v USA na čiernej listine, práve kvôli obavám, že porušujú ľudské práva. Inštitút vo februári 2020 zrušil partnerstvo so spoločnosťou iFlytek. Neuviedol však prečo. Hoci v októbri 2019 oznámil, že preverí partnerstvo aj so spoločnosťou SenseTime, v čase písania tohto článku ešte stále spolupracovali.

Globálni komplici

Princípy Organizácie Spojených národov v oblasti podnikania a ľudských práv nabádajú firmy k tomu, aby predchádzali a zmierňovali skutočné aj potenciálne porušovanie ľudských práv spojené s ich obchodnými praktikami. Ďalšie medzinárodné pravidlá takisto kladú dôraz na technológie a ľudské práva. 

Napríklad Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj v máji 2019 prijala odporúčania o umelej inteligencii a odvoláva sa pritom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv. Tá zaručuje právo na súkromie, slobodu náboženského vyznania alebo viery a zakazuje diskrimináciu aj svojvoľné zadržiavanie osôb. Čína, ktorá je členom OECD, tieto odporúčania nepodporila.

Dôkazy o porušovaní ľudských práv v spojení s týmito technológiami sa množia. Pri mnohých čínskych firmách je však ťažké rozlíšiť, či robia legitímny technologický vývoj alebo  technológie zneužívajú na porušovanie ľudských práv. Aj to sú dôvody, prečo je takmer nemožné nebyť súčasťou takéhoto partnerstva alebo investície. Mnoho spoločností v USA a Európe s čínskymi technologickými firmami napriek tomu obchoduje. Profitujú z toho, čo Výbor OSN pre odstránenie rasovej diskriminácie nazval „zónou bez práv“.

Vo februári 2019 biotechnologická firma Thermo Fisher Scientific založená v Massachusetts  oznámila, že ukončí predaj svojho zariadenia na určenie primárnej štruktúry DNA v Sin-ťiangu. Neuviedla však dostatočne presvedčivo, či prestane svoje výrobky predávať aj do ďalších oblastí Číny. Spoločnosť Thermo Fisher nie je sama, ktorá pomáha Číne s mapovaním DNA. Emeritný profesor Yaleovej univerzity Kenneth Kidd tiež spolupracoval s čínskym ministerstvom verejnej bezpečnosti na ujgurskom genetickom výskume. Tvrdí však, že si myslel, že genetické údaje boli odobraté so súhlasom ľudí. 

Kidd uzavrel s čínskou vládou výskumné partnerstvo v roku 2010, teda ešte predtým, ako Čína začala s masovým násilným zadržiavaním Ujgurov. Avšak už letmé pochopenie čínskej nevhodnej politiky voči menšinám malo vyvolať varovné signály povahy takejto spolupráce. 

Genetický výskum v Číne podporuje aj nemecká spoločnosť Maxa Plancka. Aj keď sa výskumu viac nezúčastňujú, negatívny vplyv už dosiahli. Genetickú technológiu, ktorú Čína vyvinula v spolupráci s firmou, použili na experimentovanie s technológiami, ktoré sú schopné zo vzorky DNA určiť, či je niekto Ujgur. A dokonca vytvoriť počítačom vygenerovanú mapu tváre daného človeka.

Čína s pomocou spoločností ako sú iFlytek, Megvii a SenseTime vyvinula aj pokročilé technológie rozpoznávania hlasu a tváre na sledovanie a kontrolu ujgurskej populácie. 

Takéto firmy opäť uzavreli partnerstvá so západnými inštitúciami. Napríklad Massachusettský technologický inštitút v roku 2018 uzavrel výskumné partnerstvá so spoločnosťami iFlytek a SenseTime. Obe sú pritom v USA na čiernej listine, práve kvôli obavám, že porušujú ľudské práva. Inštitút vo februári 2020 zrušil partnerstvo so spoločnosťou iFlytek. Neuviedol však prečo. Hoci v októbri 2019 oznámil, že preverí partnerstvo aj so spoločnosťou SenseTime, v čase písania tohto článku ešte stále spolupracovali.

Sekcia Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancujú SlovakAid a Európska únia. Článok vznikol v spolupráci s Minority Rights Group International a Ligou za ľudské práva, v originálnej verzii je článok možné nájsť v ich štúdii Minority and Indigenous Trends 2020

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.