Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
06.01.2021, 10:00

Niekto vás surovo zbije. Kvôli tomu, že si na WhatsAppe prečítal klamstvo

Menšiny v Indii sa stávajú obeťami ozbrojených skupín. V mediálnych aplikáciách sa totiž šíria dezinformácie, že kradnú kravy, unášajú deti a predávajú orgány.

Niekto vás surovo zbije. Kvôli tomu, že si na WhatsAppe prečítal klamstvo
Zdroj: Minority Rights Group, SOPA Images Limited, Alamy / Prestaňte útočiť na menšiny, hovorí transparent účastníka protestu proti násilnostiam v Kolkate, v Indii.

Kráčate po ulici a niekto vás surovo zbije, alebo dokonca ubije na smrť. Myslí si totiž, že unášate deti alebo predávate orgány. A dočítal sa to na Whatsappe. Kvôli šíreniu dezinformácií, od neúmyselných až po zámerné klamstvá, čelia menšiny v Indii stále častejšie násiliu ozbrojených skupín. Útočníci sa sústredia najmä na moslimov a Dalitov, ktorých obvinia z krádeže kráv. Práve tento dôvod je pre príslušníkov pravého krídla hinduistických nacionalistov častým spúšťačom násilia. Ozbrojené skupiny takto v Indii v posledných rokoch zabili alebo zranili stovky ľudí. 

Typológia dezinformácií      

Chceli sme lepšie porozumieť, ako WhatsApp a iné sociálne médiá napomáhajú diskriminačnému správaniu násilných skupín. Preto sme medzi novembrom 2018 a augustom 2019 spravili v štyroch veľkých štátoch Indie nezávislý prieskum. Spojili sme sa s približne 300 používateľmi WhatsAppu: mužmi aj ženami, ktorí mali od 18 do 50 rokov. Boli z mesta i vidieka, z vyššej aj nižšej triedy. Súčasťou štúdie boli hinduisti, moslimovia aj pôvodní indickí obyvatelia – Adivasi. S rôznym zamestnaním aj politickým presvedčením. Rovnako sme si preštudovali viac ako tisíc anonymizovaných správ v aplikácii WhatsApp, ktoré si posielali užívatelia v skupinách. 

Na základe toho sme následne vyvinuli typológiu dezinformácií, ktoré vyvolávajú násilie. A ktoré najčastejšie posielajú a prijímajú indickí užívatelia. 

Typológia dezinformácií, ktoré vyvolávajú násilie:
– šokujúci obsah: statické a pohyblivé obrázky svetových udalostí, zdieľané bez kontextu so špecifickým obsahom – poprava, nehoda, bitka dieťaťa, prírodná katastrofa, požiar a tak ďalej. Cieľ je jednoduchý. Užívateľov šokovať a vytvoriť kanál na šírenie obsahu, ktorý v bežných médiách neuvidia. 
– nacionalizmus a etnicko-náboženský fanatizmus: konšpirácie vychádzajú z veľkého množstva zaužívaných stereotypov a predsudkov voči menšinovému obyvateľstvu. Často stavajú na negatívnej propagande, ktorá sa objavuje v mainstreamových médiách, ako sú obavy z populačného rastu chudobných obyvateľov a príslušníkov menšín, konšpiračné teórie o tom, ako boli nesvojprávni Hinduisti donútení konvertovať na kresťanstvo či osočujúce kampane proti opozičným politikom. Aj takto sa v Indii podnecuje násilie voči konkrétnym osobám a skupinám.
– rôzne: oslavné pozdravy, videá zvierat, úryvky z talentových šou a televíznych správ, verejné podujatia alebo zábavné videá z Indie či iných častí sveta, vytvorené na YouTube či TikTok. Na prvý pohľad neškodné, no v skutočnosti pomáhajú udržiavať dojem neustáleho informačného toku a budujú profil, značku i dôveryhodnosť užívateľov šíriacich dezinformácie.  
– rodovo podmienený obsah: tak ako v iných krajinách, aj v Indii je používanie WhatsAppu rodovo podmienené. V preklade to znamená, že prístup žien k mobilným telefónom je obmedzený vekom, náboženstvom či kastou. Manželia, otcovia, bratia či iní mužskí príbuzní dodržiavanie tohto pravidla prísne monitorujú a kontrolujú. Mladé Indky dostávajú na sociálnych sieťach obťažujúce správy so sexuálnym podtónom. Väčšinou sú však umlčané hrozbami o zničujúcom fyzickom i symbolickom násilí, ako je znásilnenie či obťažovanie. Vrátane toho, že budú verejne zdieľať ich osobné informácie, aby ich zastrašili a umlčali. Podobné prípady online obťažovania sa neraz končia tak, že samotné rodiny a komunity obvinia ženy z podnecovania týchto útokov. 

Najnovšie správy, najčastejšie krátke videá a obrázky s komentárom, hovoria o gangoch a jedincoch, ktoré unášajú deti. Po tom, čo počet podobných prípadov v roku 2017 rapídne narástol, mnoho ľudí čelilo útokom a obvineniam, že sú za tým oni. V štátoch južnej Indie sú obyvatelia severných častí považovaní za cudzincov, a naopak. Rovnaké dezinformácie sa šíria aj o rohingských moslimských utečencoch, čo hrá do kariet aj samotnej vláde. Práve tá je totiž zdrojom strachu a nenávisti voči cudzincom. Už len tým, že založila Národný občiansky register. 

Motivácia užívateľov

Určitú skupinu užívateľov aplikácie WhatsApp unavuje, že dostáva v priebehu dňa neprimerané množstvo správ. Ide o členov rôznych skupín vytvorených na základe rodiny, priateľov, susedov, kasty, náboženstva, politickej strany a zamestnania. Väčšina z týchto členov sa stretáva aj v reálnom živote, pričom participácia v online svete zvyšuje ich dôveryhodnosť v tom bežnom. Vnímajú to tak najmä najaktívnejší užívatelia, ktorí sa poznajú s ostatnými členmi skupiny. 

Niektorí užívatelia dokonca triedia správy podľa dôveryhodnosti odosielateľov. Platí to najmä o užívateľoch nad 25 rokov. Naopak, tí mladší zostávajú v súvislosti s dôveryhodnosťou správ skôr skeptickí–- môže za to zvyšujúca sa mediálna gramotnosť. Napríklad: ak bolo video viackrát zmenené, vidia, v ktorých častiach bolo upravené a spochybnili jeho autenticitu. Nie vždy však správu odmietli alebo nahlásili. 

Zdroj: Minority Rights Group, Nick Kaiser/dpa/, Alarmy / Titulná strana indického magazínu India Today s titulkom „Whatsapp ako zbraň“

Zároveň platí, že ich skeptizismus sa znižuje, keď sú na videu politické momenty, ako konflikty na hraniciach či voľby. Správy v podobných prípadoch preposielali ďalej. Brali to ako svoju občiansku povinnosť a lojalitu k rodine či komunite. Neuvedomovali si, že práve takéto správanie vedie k šíreniu zámerných dezinformácií. Prejav oddaného nacionalizmu a komunitnej vrúcnosti boli pre nich dôležitejšie. 

Ďalším zistením bolo, že ľudia s malou alebo žiadnou digitálnou a mediálnou gramotnosťou zohrávajú pri šírení dezinformácií zanedbateľnú úlohu. Len málo z nich by ich prijalo a bez premyslenia poslalo ďalej. Naopak, medzi najaktívnejších šíriteľov patria muži s dobrým postavením a s nimi prepojené ženy. Väčšina z nich má vysokú úroveň mediálnej gramotnosti a finančné zázemie. Nielenže takýto obsah vytvárajú, ale zakladajú tiež kanály, ktorými sa dostáva k ďalším užívateľom.  

Nevhodná reakcia štátu 

Mediálne platformy ako je WhatsApp sa stále viac zneužívajú na obťažovanie občanov, ktorí nesúhlasia s programom vládnej strany a jej nacionalistickou ideológiou. A je to beztrestné. Polícia a štátna bezpečnosť nielenže zlyhali v snahe zabrániť šíreniu dezinformácií, ale viacerí z nich s obsahom týchto správ súhlasia. Štúdia z roku 2019, ktorú robili medzi policajtmi z 21 indických štátov, ukázala, že až tretina opýtaných považuje násilie hinduistických skupín na moslimoch kvôli krádeži kráv za prirodzené. Polovica si zase myslí, že sťažnosti na rodovo orientované útoky sú vymyslené.  

Vzhľadom na inštitucionálne zlyhanie štátu a orgány činné v trestnom konaní vláda navrhla, aby sa užívatelia platforiem ako je WhatsApp dali vystopovať. Ľahšie by tak šíriteľov dezinformácií identifikovali a následne potrestali. Navrhli, aby bolo v aplikácii zo zákona zrušené šifrovanie.  Prípad momentálne prejednáva Najvyšší súd Indie. S vyriešením problému to však nevyzerá ružovo – pravicové a nacionalistické skupiny totiž stále beztrestne šíria dezinformácie na sociálnych sieťach, vrátane Facebooku. 

Bojovníci za ľudské práva majú obavy – myslia si, že namiesto obmedzovania nenávistných prejavov bude vláda pravidlo využívať na monitorovanie a potláčanie svojich politických oponentov či odporcov. Napríklad, okresné úrady v rôznych častiach krajiny uvalili obmedzenia na používanie WhatsAppu, a to najmä počas vypätejších období. V obvodoch Kargil a Leh štátu Džammú a Kašmír boli v roku 2019 päť mesiacov bez internetového pripojenia. Po opätovnom spustení internetových služieb sa okresné úrady rozhodli, že všetci administrátori skupín na WhatAppe sa musia registrovať podľa prísnych pravidiel a za akýkoľvek publikovaný obsah preberú zodpovednosť.    

Zdroj: Minority Rights Group, Saqib Majeed/ZUMA Press / Mobil ukazuje, že nie je dostupná sieť počas internetového blackoutu v Kašmíre.

Stalo sa tak na pozadí silnejúceho autoritárstva vládnucej Hinduistickej nacionalistickej indickej ľudovej strany, ktorý je namierený najmä voči moslimom a demokratickým disidentom. Štáty Džammú a Kašmír a Uttarpradéš, všetky s vysokým počtom moslimských obyvateľov, čelili značnému násiliu, zákazu vychádzania, zastaveniu internetu i agresii policajtov voči protestujúcim. 

V januári 2020 vošiel do platnosti zákon o zmene a doplnení občianstva. Vďaka nemu získali občianstvo menšiny s rôznym náboženským vyznaním, s výnimkou moslimov. Vláda tiež vyčlenila peniaze na Národnú občiansku registráciu. Jej úlohou bude identifikácia bezúhonných občanov na základe osobných údajov. Pochybnosti o spomínanom zákone však stále pretrvávajú. V spojení s Národnou občianskou registráciou a Národným registrom občanov by totiž mohol slúžiť na označenie nevinných moslimov za cudzincov či ilegálnych prisťahovalcov. Pretrvávajúce protesty proti zákonu tak podnietili vládnu politickú stranu k používaniu aplikácie WhatsApp na vyvolanie nenávisti k moslimom vo vlastných kruhoch.           

Zarážajúce tiež je, že tá istá vláda, ktorá najmä v Kašmíre ozbrojila vojakov na boj proti moslimom, súčasne tvrdí, že šifrovanie im bráni konať proti tým, ktorí šíria dezinformácie. Len ťažko sa dá veriť, že to tvrdia s dobrým úmyslom. Existuje totiž niekoľko záznamov, ktoré dokazujú, že vládne a bezpečnostné agentúry uverejňujú na sociálnych sieťach, ako Facebook, Twitter, Instagram a YouTube nenávistné prejavy. Napriek opakovaným sťažnostiam aktivistov, feministiek, novinárov, bojovníkov za ľudské práva, študentov či učiteľov neurobili tí, ktorí sa vyhrážajú smrťou, sexuálnym obťažovaním a inými formami násilia, nič.  Keďže technologické spoločnosti aj orgány činné v trestnom konaní pri riešení tejto situácie zlyhali, nie je isté, či dešifrovanie užívateľov niečo vyrieši. 

Smerom k skutočnej zmene

Pouličné násilie súvisí s dezinformáciami, ktoré šíria rôzne sociálne skupiny. Spája ich kasta, trieda, náboženstvo, pohlavie, sexuálna orientácia, jazyk a etnická príslušnosť. Ide o agresívny akt, ktorý treba chápať v širokom kontexte a v ktorom sa využívajú aplikácie ako WhatsApp. Násilie sa práve kvôli tomu posilňuje. Dôležitá je motivácia užívateľov, z ktorých každý z nich má svoj dôvod na šírenie dezinformácií. Či už ide o získanie dôvery, občiansku povinnosť alebo nacionalizmus. Podobné ideológie by mali byť spochybňované. Iba tak môže dôjsť k zmene podmienok, v ktorých ľudia medzi sebou komunikujú.  

Bohužiaľ, riešenie tohto problému je zatiaľ iba na technickej úrovni, príkladom čoho je návrh zrušiť šifrovanie a investovať do rozšírenia mediálnej gramotnosti. Dezinformácie a s nimi súvisiace násilie si však vyžadujú hlbšiu kritickú analýzu v širších socio-politických kontextoch. Riešením by mohla byť podpora mediálnej gramotnosti, aby sa užívatelia aplikácií naučili, ako využívať moc a prezentovať informácie. Uľahčiť cestu k reálnej zmene by mohla aj spolupráca zúčastnených v boji proti nenávistným prejavom.

Sekcia Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid. Článok vznikol v spolupráci s Minority Rights Group International, v originálnej verzii je článok možné vidieť v ich štúdii Minority and Indigenous Trends 2020. Preložila Simona Paulíková.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.