Mohol by ruský prezident Vladimir Putin po tom, ako na Ukrajinu vyslal svojich vojakov a tanky, použiť aj jadrové zbrane? Túto otázku si v posledných hodinách kládli mnohí pozorovatelia v nadväznosti na rozkaz šéfa Kremľa uviesť takzvané odstrašujúce sily Ruska do "zvláštneho" bojového režimu.
Podľa niektorých expertov teraz nemožno použitie jadrovej zbrane vylúčiť, odborníci zároveň vysvetľovali, že Putinov nedeľný rozkaz zapadá do ruskej vojenskej doktríny a neznačí nutne úmysel vykonať nukleárny útok.
USA nedorovnali
Denník The New York Times si vo svojej analýze všíma aj rozhodnutie Washingtonu neprijať recipročné opatrenia, ktoré by mohli viesť k ďalšiemu zvýšeniu napätia.
"Toto všetko ma znervózňuje," napísal v nedeľu na Twitteri popredný expert na ruský jadrový arzenál Pavel Podvig, ktorý pôsobí na Ústave OSN pre výskum odzbrojovania v Ženeve.
Denník The Washington Post uvádza, že odborníci považovali Putinovo oznámenie za prvé svojho druhu od vzniku Ruskej federácie v roku 1991.
Podvig však vysvetľuje, že Putinove slová možno chápať ako vydanie "predbežného rozkazu", skôr ako aktívnu prípravu úderu. Takýto rozkaz uvádza do prevádzky systém, ktorý by prenášal prípadný pokyn na použitie jadrových zbraní.
"Systém existuje aj v mierových časoch, ale obvody sú rozpojené. Takže fyzicky nemôžete vyslať príslušný signál, aj keby ste chceli. Aj keď stlačíte gombík, nič by sa nestalo," povedal Podvig.
Putin hrá podľa scenára
Ako Putinovmu pokynu rozumie vedenie ruskej armády, ale nebolo celkom jasné. Denník Financial Times uvádza, že podľa ruskej nukleárnej doktríny publikovanej v roku 2020 si Moskva vyhradzuje právo použiť jadrové zbrane, okrem iného "pre prevenciu eskalácie vojenských operácií a ich ukončenie za podmienok, ktoré sú prijateľné pre Ruskú federáciu a jej spojencov".
Expert na jadrové zbrane z výskumného ústavu Atlantická rada Matthew Kroenig si myslí, že ruský prezident klame a postupuje presne podľa scenára pre takúto situáciu.
"Toto je skrátka ruská vojenská stratégia, poistiť konvenčnú agresiu jadrovými vyhrážkami, známa aj ako 'stratégia eskalácie s cieľom deeskalácie'," povedal Kroenig spomínanému britskému denníku.
"Odkaz pre Západ je nasledujúci: 'Nemiešajte sa do toho alebo môžeme situáciu vystupňovať na najvyššiu úroveň'," dodal.
Bidenova deeskalácia
Predstavitelia Spojených štátov či NATO v nedeľu krok prezidenta Putin odsúdili ako zbytočné ohrozenie bezpečnosti vo svete. Podľa denníka The New York Times vývoj postavil amerického prezidenta Joea Bidena a jeho poradcu pred voľbu: "Dorovnať" ruský krok a uviesť do vysokej pohotovosti vlastný jadrový arzenál, alebo Putinove slová do veľkej miery ignorovať.
"Aspoň zatiaľ sa pán Biden rozhodol pre deeskaláciu. (...) Biely dom dal jasne najavo, že americký stupeň pohotovosti sa nezmenil," uvádza denník.
Ako podotýka The Washington Post, nedeľné oznámenie Putina ešte zvýšilo nevyspytateľnosť krízy okolo Ukrajiny. Podľa Samuela Charapa z výskumného inštitútu Rand Corporation si USA a ich spojenci musia dávať pozor, aby pri snahe zvýšiť pre Rusko ekonomickú cenu invázie nespustili špirálu nepredvídateľných reakcií a protiopatrení.
"Hoci sú sankcie samy o sebe úplne opodstatnené... je celkom možné, že si (Kremeľ) naše sankcie vyložia ako snahu poškodiť základy ruského štátu a zvrhnúť jeho vládu," povedal odborník na vzťahy s Ruskom.
Plyn alebo jadrová zbraň
Ďalší analytici dávali explicitne najavo obavu z použitia jadrovej zbrane vo svetle vývoja ofenzívy na Ukrajine, ktorý podľa Západu nie je podľa ruských predstáv.
"Putin je v ťažkej situácii... Jednou možnosťou pre neho je zastaviť dodávky plynu do Európy a dúfať, že to Európanov donúti stiahnuť. Ďalšou možnosťou je odpáliť jadrovú zbraň niekde nad Severným morom medzi Britániou a Dánskom a čakať, čo sa stane," povedal spravodajskej spoločnosti BBC ruský vojenský analytik Pavel Felgenhauer.
"Je tu skutočná možnosť, že by sa Putin mohol uchýliť k jadrovým zbraniam, ak bude naďalej zažívať vojenské neúspechy a ak sa bude politická a diplomatická situácia v jeho očiach rúcať," upozornila Caitlin Talmadgeová, ktorá študuje nukleárnu politiku na Georgetownskej univerzite vo Washingtone.
Spustenie "zvláštneho režimu" ruských zastrašovacích síl zároveň ďalej rozvírilo úvahy o psychickom stave ruského prezidenta. Napríklad Podvig varoval, že na "niektorých miestach" aktuálne panuje "deficit racionálneho myslenia".
Nárast obáv ohľadom Putinovho úsudku pozoruje aj politológ pôsobiaci na Harvardovej univerzite Graham Allison, ktorý je okrem iného autorom známej štúdie o takzvanej Karibskej kríze zo 60. rokov, kedy hrozilo vypuknutie jadrového konfliktu.
Putinovo nedeľné rozhodnutie s odkazom na "agresívne výroky" západných činiteľov sa mu zdalo neúmerné a udivujúce. "Nedáva to zmysel," povedal denníku The New York Times.