Ukrajinská a ruská delegácia sa v pondelok prvýkrát zišli k mierovým rozhovorom. Čo od týchto prvých stretnutí môžeme čakať?

V tejto chvíli sa vzhľadom na to, že sa na oboch stranách nezúčastňuje najvyššie zastúpenie, nedá očakávať príliš. Obe strany majú navyše veľmi rozdielne pozície, takže ja to vidím ako začiatok ďalších rokovaní.

Maximum, ktoré by sme mohli čakať, sú rozhovory o podmienkach „zmluvy o budúcej zmluve“. Bude to o vysielaní signálov, čoho sú obe strany pravdepodobne schopné, ale ani na jednej strane nesedia ľudia, ktorí to sú schopní, a hlavne to môžu rozhodnúť.

S čím Rusi do tých rozhovorov idú a s čím sa podľa vás uspokoja?

Keby som bol na ukrajinskej strane, tak by ma najviac zaujímalo, ktorí Rusi to sú a aký veľký mandát majú na skutočné konanie. Stále viac sa totiž ukazuje, že dnešná Ruská federácia je tak trochu one man show.

Ruská strana totiž neustále mení názory. Najskôr tvrdila, že Donecká a Luhanská republika bola uznaná na území jednej tretiny Donbasu, ktorú povstalci držia. Počas 24 hodín však zmenila pozíciu a povedala, že separatistické republiky uznáva v celom rozsahu Doneckej a Luhanskej oblasti.

To, že si nebude nárokovať zvyšok Donecka a Luhanska, celkom iste tvrdil minister zahraničia Lavrov a celkom iste to tvrdili ruskí poslanci. Potom sa však od svojho prezidenta dozvedeli, že to tak nie je, a museli pružne zmeniť svoje stanovisko. Opäť sa tak ukázalo, že rozhoduje jediný človek. Preto si myslím, že toto konanie je dôležité, ale nebude kľúčové.

​​​Čo bude pre vývoj rokovaní z hľadiska prezidenta Putina kľúčové? Situácia na bojisku?

Situácia na bojisku je určite hlavným motorom toho, že k tomuto jednaniu vôbec mohlo dôjsť. Rusko podcenilo situáciu, podcenilo silu a jednotu medzinárodnej reakcie. Obsadzovanie Ukrajiny sa do veľkej miery neodohráva podľa ruského scenára, v ktorom mali byť ruskí vojaci vítaní kvetmi. Rusi úplne podcenili motiváciu ukrajinských vojenských síl.

Celé to ...