Svet definitívne prichádza o jednu z tradičných monarchií. Nepálske kráľovstvo dnes oficiálne prestáva existovať - na politickej mape sveta sa namiesto neho objaví Nepálska republika. Po 240 rokoch sa tak končí vláda kráľovskej dynastie v krajine, ktorá svojimi himalájskymi osemtisícovkami láka dobrodruhov z celého sveta. Moc preberajú maoistickí povstalci, ktorí s režimom kráľa Gjanéndru viedli dlhoročnú vojnu. Napriek konečnému víťazstvu maoistov je situácia v himalájskej krajine naďalej napätá a Nepál sa kedykoľvek môže opäť ocitnúť na prahu občianskej vojny. Včera došlo v Káthmandu k bombovému útoku, ktorý si vyžiadal niekoľko zranených.
Vláda povstalcov by navyše mohla mať katastrofálne dôsledky pre turizmus, ktorý sa výraznou mierou podieľa na hospodárstve krajiny. Je totiž známe, že maoisti horolezeckým výpravám zo zahraničia príliš neprajú. Môžu teda narobiť problémy aj stovkám slovenských turistov, ktorí každoročne Nepál navštívia. "Maoistické hnutie turizmu rozhodne nepridá. Predovšetkým je potrebné, aby sa situácia upokojila,“ povedal pre HN Ľuboš Fellner, šéf slovenskej cestovnej kancelárie Bubo Travel.

Kráľ dal K.O. sám sebe
Podľa Fellnera chodia do Nepálu s Bubom asi štyri stovky Slovákov ročne, ktorí tam absolvujú najmä treky okolo himalájskych osemtisícoviek. Ak človek do Nepálu nejde v týchto dňoch sám, ale v rámci zájazdu, mal by sa domov vrátiť v poriadku. "Samostatne cestujúci turista sa môže dostať do nebezpečných oblastí. Ak však ide s organizovaným zájazdom, nemalo by mu nič hroziť, nechodíme do nebezpečia. Máme presné trasy a hotely, keď sa niekde koná maoistická demonštrácia, tak sa tomu vyhneme,“ tvrdí Fellner.

Nepál je podľa neho pre turistov veľkým ťahákom. "Je to úžasná krajina, ťahá sa od úplných nížin a pralesa a stúpa až po tie najvyššie vrchy planéty.“ Do Nepálu sa podľa neho dlho nesmelo chodiť. Kedysi tam vládla silná monarchia, ktorá to zakazovala a Nepál navštevovalo veľmi málo turistov. Aj preto je Nepál na rozdiel od Číny či Indie navštevovaný len veľmi málo. Vyhlásením republiky sa uzatvára viac ako desať rokov trvajúci konflikt medzi povstalcami a stúpencami monarchie. Občianska vojna si vyžiadala viac ako 13-tisíc obetí. Posledný klinec do rakvy monarchie dal kráľ Gjanéndra v roku 2005, keď rozpustil parlament a vládu, ktorá chcela vyjednávať s povstalcami. Po roku občianskych nepokojov kráľ musel obnoviť demokratické inštitúcie. Definitívne K.O. mu dali aprílové voľby, v ktorých jednoznačne dominovali maoisti. "Monarchia dlho bojovala s problémami zo strany komunistov, ktorí rozpútali povstaleckú vojnu. Po desiatich rokoch nepokojov sa maoisti vrátili do politického diania v krajine. Je však prekvapením, že vo voľbách zvíťazili práve oni. Následne prijali ústavu, ktorá ruší monarchiu,“ uviedol pre HN indický novinár Deepak Singh, ktorý sa špecializuje na Nepál.

Monarchie miznú
Zo súčasných 192 členských krajín OSN je ešte stále 45 monarchií. V Európe ich je 12, medzi tradičné kráľovstvá patrí napríklad Veľká Británia, Holandsko, Španielsko či Švédsko. Od druhej svetovej vojny však celosvetovo pokračuje trend prechodu od monarchií k republikám. Za posledných 100 rokov sa zrieklo kráľovstva šesť desiatok krajín. Poslednou európskou monarchiou, ktorá prešla na republiku, sa v roku 1974 stala Malta. Rok predtým sa svojho kráľa definitívne vzdali Gréci. O republike sa čoraz hlasnejšie hovorí aj v Austrálii. U protinožcov síce vládne kabinet premiéra Kevina Rudda, formálnou hlavou štátu je však britská kráľovná Alžbeta II., keďže Austrália je členskou krajinou britského Spoločenstva národov. Rudd, ktorý sám je republikán, hovorí, že vyhlásenie Austrálskej republiky je len otázkou času. "Rozchod s Britániou je neodvratný,“ potvrdil austrálsky minister zahraničných vecí Stephen Smith.