„Kráľovná si vzala svojho otroka.“
Aj takéto komentáre začali ľudia písať na Facebooku mladomanželom – sudánskemu futbalistovi Issamovi Abdulraheemovi a make-up artistke s arabskými koreňmi Reem Khougli. „Naozaj dievča, tento vzťah je haram (v arabčine neprípustné)...“ Zo svadobnej cesty si tak obaja priniesli nenávistné a dehonestujúce komentáre poukazujúce na niečo, čo je v Sudáne všadeprítomné už dlhé desaťročia. Rasizmus.
Po tom, čo belošský policajt zabil Afroameričana Georga Floyda, vypukli protesty nielen v USA, ale po celom svete. Rasizmus sa dostal do povedomia širokej verejnosti a stal sa jednou z diskutovaných mediálnych tém. Ako ukazuje príklad Abdulraheema a Khougli, zďaleka sa netýka len Ameriky. Ide o globálny problém aj mimo západného sveta.
Všetko sa to začalo ešte v predkoloniálnom období, kedy sa Sudán stal zdrojom otrokov pre Egypt a zvyšok arabského sveta. Arabské kmene postupne začali prichádzať do Sudánu a „zmiešali sa“ s pôvodným africkým obyvateľstvom. Africkí Arabi začali diskriminovať domácich obyvateľov a postupne sa dostali na vedúce pracovné pozície.
Farba pokožky mu dala privilégium
Krajina je takto rozdelená dodnes. Sudánsky umelec a novinár Khalid Albaih navštevoval v hlavnom meste Chartúm súkromnú školu. „Cudzinec by si pravdepodobne pomyslel, že všetci sme vyzerali rovnako, ale pre Sudánca tam bol veľký rozdiel – ja som bol Arab a o odtieň alebo dva bledší ako moji spolužiaci, čo mi dodalo obrovské privilégium,“ napísal pre portál Al Jazeera. Albaih ďalej dodal, že si uvedomoval svoju rasovú „nadradenosť“. Každá dôležitá osoba v televízii vyzerala ako on.
Obyvateľstvo Sudánu možno rozdeliť na severnú oblasť a východnú oblasť, v ktorej žije prevažná väčšina obyvateľov (až okolo 75 percent) a západnú oblasť (najmä štáty Kordofán a Darfúr), v ktorej zas žijú najmä pôvodní obyvatelia či migranti. Práve severná časť sa považuje za určité mocenské centrum, ktoré riadi zvyšok krajiny, vrátane západu a juhu. Kultúra severu a juhu je tiež veľmi odlišná. Kým sever je tvorený prevažne moslimami a arabským jazykom, na juhu prevláda kresťanstvo a tradičné animistické náboženstvá.
Ohavnosti rasizmu v Sudáne zaznamenal aj súčasný vedúci oddelenia Policy & Communications z organizácie Minority Rights Group Carl Söderbergh.
Carl žil v Sudáne pred viac ako dvadsiatimi rokmi a pracoval tam pre Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov. Niekoľkokrát bol sám svedkom rasistických situácií a o téme otvorene hovorí aj dnes. „Žil som v Chartúme, ktorý bol spolu s mestom Omdurman obklopený tábormi vnútorne vysídlených osôb z južného Sudánu, ktorí sa podieľali na bojoch na juhu krajiny. Zaobchádzalo sa s nimi veľmi biedne, autority ich neustále ponižovali. Taktiež tam bolo mnoho nahlásení ohľadom obchodovania s ľuďmi či sexuálneho násilia,“ povedal pre HN Globálne.
Podľa Carla boli stopy otroctva prítomné všade. „Veľakrát som počul termín abid, ktorý je používaný na označenie nearabských obyvateľov. A služobné či iné podobné pracovné pozície zastávali pôvodní domáci Afričania,“ dodal.
Rasizmus neustáva
Etnická rozmanitosť spôsobila v krajine mnoho nepokojov a občianskych vojen. Môžeme medzi ne zaradiť aj konflikt v Darfúre, ktorý sa začal už v roku 2003. K nepriaznivej situácii mnohé roky prispieval i prezident Omar al-Bashir, ktorý pôsobil na čele Sudánu od roku 1989 do roku 2019. Mnohí ho označujú aj za „diktátora“ a iniciátora rasových nepokojov. V roku 2019 bol napokon zbavený funkcie a tento rok sa niesol i v znamení mnohých protestov, ktoré mali raz a navždy skoncovať s diskrimináciou.
Dnes je zrejmé, že problematika rasizmu v Sudáne trvá aj dvadsať rokov po odchode Carla. Aj napriek tomu, že prezidenta Omara al-Bashira zbavili funkcie a mnohí si myslia, že situácia v Sudáne sa po jeho odchode zlepšila, opak je pravdou. Konflikty medzi arabskými Afričanmi a pôvodnými Afričanmi neutíchajú.
Carl dokonca spomenul, že „novinári nedostávajú od vlády víza.“ Je to zrejme spôsobené vládnou korupciou a tým, že by jednoducho mohli na povrch priniesť „ohavnosti“ ktoré sa v Sudáne dejú.
Autorka je študentkou kurzu Globálna rozvojová žurnalistika na Katedre žurnalistiky FiF UK.
Článok vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid a Európska únia.
