Ak sa má kimono alebo kurča na karí nakoniec pripojiť ku kanadským národným znakom, ako sú javorový list, hokejka a bobor, tak dobre. Taká je myšlienka multikulturalizmu, ktorú vláda propaguje ako oficiálnu doktrínu už takmer päťdesiat rokov a ktorá sa už zakorenila v širších vrstvách spoločnosti. Aj minaret je tu vítaný, hoci ľudia inak chodia do kostola čoraz menej. Mešít tu v poslednom čase vyrástlo viac ako sto. Ale aj tu má tolerancia svoje medze a otázka, kade viesť demokratickú čiaru, by mohla byť pálčivá, zvlášť, keď do krajiny prichádza čoraz viac prisťahovalcov zo spoločnosti s úplne rozdielnym hodnotovým systémom, píše denník New York Times.
Skupina nazývaná Kanadská moslimská spoločnosť tieto hranice testuje tým, že založila Islamský inštitút civilného práva, ktorý by mal aplikovať islamský právny poriadok šaría na spory týkajúce sa vlastníctva, dedičstva, manželstva a rozvodov.
Možnosť, že by tu šaría otvorene pôsobila, vyvoláva zásadný rozpor, ktorý sa točí okolo problému nepríjemného pre akúkoľvek liberálnu spoločnosť s rastúcou moslimskou populáciou: môže sa prevažne kresťansko-židovská spoločnosť spoliehať na to, že islamské náboženské pravidlá ochránia práva všetkých jednotlivcov?
Moslimská skupina koná na základe ontarijského provinčného zákona z roku 1991, ktorý dal náboženským orgánom právomoc súdiť občianske spory za predpokladu, že ľudia žiadajú o rozsúdenie dobrovoľne a môžu sa proti rozhodnutiu kedykoľvek odvolať na kanadských súdoch.
Židia a kresťania do tohto zákona zahrnuli pomerne malé množstvo otázok, ktoré sa nemusia riešiť prostredníctvom súdov. Rabíni povoľovali náboženské rozvody, rozhodovali o otázkach týkajúcich sa kóšer stravy a súdili obchodné spory. Rímskokatolícka cirkev mohla anulovať sobáše a iné cirkvi riešili spory týkajúce sa nevhodného konania duchovných alebo rôznych peňažných roztržiek. Islamský inštitút však chce, aby imámovia a sudcovia rozhodovali o oveľa širšej škále problémov.
Sedemdesiatsedemročný Syad Mumtaz Alí, islamský právnik a učenec indického pôvodu, ktorý je hnacou intelektuálnou silou inštitútu, hovorí, že moslim nemôže byť moslimom, ak nedodržuje šaríu. "Moslimovia žijú v zásade iným spôsobom života, ako je ten západný, sekularizovaný," vyjadril sa v rozhovore. "Všetko, čo robíme, sa riadi náboženským zákonom."
Pre Alího je úplne prirodzené, že syn dostane dvakrát väčšie dedičstvo ako dcéra a že muž má automaticky právo na rozvod, zatiaľ čo žena nie. Moslimskí sudcovia ešte nevyniesli jediný verejný rozsudok, ale je isté, že Kanada by nikdy nepripustila kameňovanie neverných manželiek alebo odrezávanie rúk zlodejom, čo sú tresty prípustné v tom najextrémnejšom variante práva šaría. Odporcovia hovoria, že šaría popiera kanadskú Chartu práv a slobôd, ktorá zabezpečuje rovnoprávnosť žien a mužov.
Podľa kanadského rodinného práva majú napríklad muži a ženy rovnaké nároky na dedičstvo a majetok nadobudnutý počas manželstva. Kanaďania sa tohto práva často slobodne zriekajú, ale súdy majú povinnosť zaistiť, aby sa im pred týmto krokom dostalo právnej rady. Podľa kritikov šaríe by boli moslimské ženy svojich práv zbavené, lebo aj po prisťahovaní do cudzej krajiny žijú často v izolácii od širšej spoločnosti a sú celkom závislé od mužov, ktorí im hovoria, čo majú robiť.
"Neviem, ako by to mohlo byť dobrovoľne, keď všetky tie ženy z Pakistanu, Indie a Afganistanu držia v izolácii svojich komunít, neučia sa po anglicky a s vonkajším okolím komunikujú iba prostredníctvom svojich manželov a rodín svojich manželov," hovorí Šahíra Hafazová, anestéziologička egyptského pôvodu a pokladníčka torontskej pobočky Kanadského výboru moslimských žien.
Byť dobrým moslimom a byť dobrým Kanaďanom sa podľa Alího navzájom nevylučuje. "Šaría je dostatočne pružná, aby sa prispôsobila," hovorí. "Hranicu vidím tam, kde mi kanadský zákon káže robiť určité veci. Kanadský zákon musím dodržiavať." Bývalý premiér Pierre Elliott Trudeau sníval o Kanade, kde by rôzne zvyky a identity mohli žiť vedľa seba v harmónii. Nebola by žiadna kanadská identita ani žiadna oficiálna kultúra.
Profesor politológie na Torontskej univerzite Donald Forbes si nie je istý, ako by Trudeau reagoval na myšlienku zavedenia šaríe, ale podľa neho by zrejme súhlasil. Avšak v iných západných demokraciách nie je všeobecne šaría prijímaná a niektoré kanadské moslimské ženy sú toho názoru, že snahy o zavedenie islamského práva v najľudnatejšej kanadskej provincii by mohli zaviesť nebezpečný precedens.
"Tu v Kanade chodia dievčatá do oddelených islamských základných škôl a potom ich vo veku 13, 14 alebo 15 rokov donútia k sobášu s mužmi, ktorí sú viac než dvakrát starší," hovorí Homa Ardžomandová, poradkyňa pre týrané ženy, ktorá pochádza z Iránu. "Majú azda tieto ženy na výber?" V reakcii na tieto obavy poverila ontarijská vláda feministickú aktivistku a bývalú členku provinčného kabinetu Marion Boydovou preskúmaním zákona z roku 1991.