Legenda, ktorá doteraz nedá spávať pánom z Vatikánu, po 490 rokoch opäť ožíva. Presne 31. októbra 1517 pribil nemecký teológ a kazateľ Martin Luther svojich 95 téz proti zneužívaniu odpustkov na dvere chrámu vo Wittenbergu. Vtedy ešte sám netušil, aký dosah bude mať tento počin na vývoj viery. Začala sa reforma, ktorá viedla k odštiepeniu protestantských cirkví od katolíckej. Postupne vznikla luteránska, baptistická či kalvínska cirkev.
Hoci mnohí súčasní historici považujú príbeh o pribití téz na dvere chrámu za vymyslený, isté je, že sa zrodila legenda, ktorá trvá už takmer päť storočí. Počas nich si evanjelické cirkvi vybudovali silnú pozíciu. "Dnes sme druhou najväčšou cirkvou na Slovensku, hneď po katolíkoch. Pri poslednom sčítaní obyvateľstva sa k nám prihlásilo 372--tisíc Slovákov," povedal pre HN Miloš Klátik, generálny biskup Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku, teda luteránov. Pripomenul, že z radov evanjelikov vyšiel nejeden významný Slovák, od prvého predsedu Slovenskej národnej rady Jozefa Miloslava Hurbana po ďalších významných národovcov, ako Ľudovít Štúr, Michal Miloslav Hodža či básnik Andrej Sládkovič.
Na oslavách aj Slováci
Pri príležitosti 490. výročia vyvesenia Lutherových téz sa dnes v meste Lutherstadt Wittenberg v nemeckej spolkovej krajine Sasko--Anhaltsko konajú veľkolepé oslavy, na ktoré sa zišli evanjelici z celého sveta. Medzi nimi je i slovenská evanjelická delegácia pod vedením biskupa Západného dištriktu Milana Krivdu.
K evanjelikom má čoraz zmierlivejší prístup aj katolícka cirkev, ktorá sa už dlhý čas snaží o vzájomné zblíženie. "Naša cirkev je otvorená pravidelnému ekumenickému vzťahu," uviedol pre HN hovorca Konferencie biskupov Slovenska Jozef Kováčik. Podľa neho existujú medzi katolíkmi a evanjelikmi rôzne pohľady na niektoré oblasti viery, napríklad na pojem cirkvi ako takej. Trend vzájomného zbližovania však nemožno zastaviť, čo potvrdilo aj nedávne ekumenické stretnutie v rumunskom meste Sibiu.
Z Vatikánu sa už dlho ozývajú hlasy požadujúce opätovné zjednotenie cirkví. "Keby tu táto vízia nebola, ekumenizmus by bol zbytočný. Zatiaľ sme však len na začiatku cesty. Dnes môžeme len ťažko povedať, kedy prídeme na koniec, ale tie snahy tu sú," dodal Kováčik.
Antisemita a hulvát
Na postavu Martina Luthera sú do dnešného dňa rozdielne názory. Časť Čechov sa na neho pozerá ako na obdivovateľa ich národného hrdinu Jana Husa, ktorý v jeho stopách bojoval proti kupovaniu si Božej milosti vo forme odpustkov. Práve nesúhlas s odpustkami tvoril podstatnú časť jeho 95 téz. Iní zas pripomínajú, že Luther bol arogantným hulvátom, ktorý stotožňoval seba a svoje dielo s vôľou Boha. Neváhal útočiť na Vatikán, a to dokonca aj na samotného pápeža. V decembri 1520 vo Wittenbergu verejne spálil pápežskú bulu, ktorá ho obviňovala z tmárstva. Z jeho mena údajne vzniklo slovo lotor.
Vážne výhrady k Lutherovmu odkazu majú aj židia. Vo svojej knihe Proti židom a ich lžiam z roku 1542 požaduje tento profesor teológie zákazy židovských bohoslužieb, zničenie ich modlitebných kníh, zhabanie majetku či zákaz cestovať a požičiavať peniaze. K najextrémnejším patria požiadavky, aby boli vypálené synagógy, zbúrané domy židov a oni vyhnaní do "ich krajiny pri Jeruzaleme". Podľa väčšiny historikov Lutherove protižidovské názory mali veľký vplyv na rozvoj antisemitizmu v Nemecku v 20. storočí.