Rusko si pestovalo bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa ako svoju významnú položku 40 rokov. Vedelo o ňom od jeho sobáša s Češkou Ivanou Zelníčkovou v roku 1977. V rozhovore s britským denníkom The Guardian to povedal bývalý agent sovietskej tajnej služby KGB Jurij Švec, ktorý žije od roku 1993 v USA ako Yuri Shvets.
Sovietsky zväz v 80. rokoch Šveca ako špióna poslal do Washingtonu pod krytím spravodajcu tlačovej agentúry TASS. Po trvalom usadení získal americké občianstvo, pracuje ako bezpečnostný vyšetrovateľ a spolupracoval s ruským agentom Alexandrom Litvinenkom, zavraždeným v Londýne v roku 2006. Dnes 67-ročný Shvets je hlavným zdrojom informácií pre práve vydanú knihu novinára Craiga Ungera American Kompromat.
Shvets prirovnáva Trumpa k britskej spravodajskej skupine Cambridge five, ktorá odovzdávala Sovietskemu zväzu informácie počas druhej svetovej vojny a bola aktívna do začiatku 50. rokov. Trump bol podľa neho ochotný opakovať protizápadnú propagandu do takej miery, že sa to v Moskve oslavovalo.
Lichôtky operatívcov KGB
Unger vo svojej knihe píše, že po prvýkrát sa Rusko o Trumpa začalo zaujímať po jeho sobáši s českou modelkou a na Trumpa sa potom zamerali tajné operácie, na ktoré dohliadala československá tajná služba v spolupráci s KGB.
Tri roky po svadbe Trump začal svoj prvý stavebný projekt v newyorskom hoteli Grand Hyatt. Od sovietskeho imigranta Semjona Kislina, ktorý spoluvlastnil obchod s elektronikou Joy-Lud na 5. Avenue, doňho nakúpil 200 televíznych prístrojov. Podľa Shvetsa Joy-Lud kontrolovala KGB a Kislin fungoval ako vyhľadávač potenciálnych cieľov tajnej služby. Trumpa vtedy za neho označil, avšak Kislin kontakty s KGB poprel.
Prvýkrát Trump s manželkou navštívil Moskvu v roku 1987 a operatívci KGB mu vtedy začali lichotiť a naznačovať, že má vstúpiť do politiky. "Potrebovali ho získať, zhromaždili o ňom veľa osobných informácií. Dospeli k názoru, že je racionálne aj psychologicky značne ovplyvniteľný a že zaberá na lichotenie. Na tom stavali, vyvolávali u neho pocit, že na nich robí ohromný dojem a že je ten pravý, kto by sa mal raz stať americkým prezidentom, pretože svet môžu zmeniť práve takí ľudia, ako je on. Kŕmili ho touto propagandou a podarilo sa. Bol to úspech KGB," tvrdí Shvets.
Po návrate do USA sa Trump začal zaoberať možnosťou získať nomináciu republikánov pre prezidentské voľby a usporiadal zhromaždenie v Portsmouthe. V troch veľkých denníkoch si zaplatil celostránkovú reklamu pod heslom Na americkej zahraničnej obrannej politike nie je nič, čo by trocha rozhodnosti neurovnalo.
V atmosfére studenej vojny v čase prezidenta Ronalda Reagana reklama vo forme otvoreného listu Američanom obvinila spojenecké Japonsko zo zneužívania USA a vyjadrovala skepsu nad členstvom USA v NATO. Podľa textu by USA mali prestať platiť za obranu krajín, ktoré si môžu dovoliť chrániť sa samy.
V Rusku zavládlo nadšenie. Shvets tam vtedy bol a do sídla KGB dorazil telegram oslavujúci Trumpov slogan ako úspešnú dezinformáciu, o ktorú sa postaral nový zdroj KGB. "Bolo neuveriteľné, že to mohol zverejniť pod svojím menom a ovplyvniť na Západe toľko ľudí, ale bolo to tak, a nakoniec sa stal prezidentom," povedal Shvets.
Sklamanie z vyšetrovania
Trumpovo volebné víťazstvo v roku 2016 sa podľa neho v Moskve tiež oslavovalo. Osobitnému vyšetrovateľmi Robertovi Muellerovi sa potom nepodarilo preukázať spoluprácu Trumpovej kampane s Ruskom, ale Centrum pre americký pokrok zistilo 272 preukázateľných kontaktov Trumpovej kampane a najmenej 38 schôdzok s operatívcami napojenými na Rusko.
Shvets povedal, že ho záver Muellerovho vyšetrovania sklamal. "Ľudia čakali, že to bude ozajstné preverovanie všetkých zväzkov Trumpa s Moskvou, zatiaľ čo sme dostali len výsledky vyšetrovania trestných káuz. Nezahŕňalo to kontrašpionážne aspekty vzťahov Trumpa a Moskvy. Rozhodli sme sa to napraviť, preto som to preveroval a dal sa dokopy s Craigom. Dúfame, že jeho kniha nadviaže tam, kde Mueller skončil," povedal Shvets.