V seriáli HN vám prinášame pohľad na to, ako sa finančná kríza dotkla života bežných ľudí za hranicami Slovenska. Dnes - Izrael.
Izrael je štát ležiaci uprostred arabského sveta, ktorý je od západnej civilizácie geograficky veľmi vzdialený. Mnohí Izraelčania preto dúfali, že obrovská kríza, ktorá sa už vyše roka valí celým svetom, ich krajinu obíde širokým oblúkom a dotkne sa nanajvýš veľkých zahraničných koncernov či bánk.
Posledné týždne však ukazujú, že tieto nádeje sa nesplnia a kríza zasiahne viac-menej každého. Citeľne to vidieť najmä na rušných turistických miestach, kvôli ktorým chodí do Izraela najviac cudzincov. Platí to v prvom rade o Jeruzaleme, ktorý bol zvyknutý na neustále narastajúci počet turistov. Záujmu o cestovanie na biblické miesta nepridala ani prebiehajúca ofenzíva izraelskej armády do pásma Gazy a ostreľovanie územia Izraela palestínskymi radikálmi z hnutia Hamas. " Trh v Starom meste je takmer prázdny. Turisti neprichádzajú - aj kvôli hospodárskej situácii, aj kvôli vojenským udalostiam. Zdá sa, že kríza sa ani Izraelu nevyhne," hovorí jedna z trhovkýň Nora.
Jarný výpredaj v januári
Každý šekel však v ruke obracajú nielen turisti, ale tiež domáci. Napríklad aj pri obyčajnom nakupovaní základného tovaru. " V obchodoch je tak málo kupujúcich, ako už dávno nie. Niektoré obchody už v januári začali jarný výpredaj," pripomína Nora.
Hoci Izrael susedí s arabskými krajinami, svojím hospodárstvom je pevne nadviazaný na svojich najbližších partnerov - Spojené štáty i Európu. Kríza tak zasiahla odvetvia, ktoré majú vážne problémy aj na Západe. Platí to i pre pokročilé technológie. " Mysleli sme si, že našej spoločnosti sa to nemôže dotknúť. Ale dochádza aj na nás," hovorí so smutným úsmevom Jair Navon, mladý vedec, ktorý pred niekoľkými rokmi založil spolu so svojimi priateľmi firmu pre vývoj high-tech technológie a odvtedy dosahoval jeden úspech za druhým. Dva zo svojich vyvinutých technologických postupov predali americkým firmám za desiatky miliónov dolárov. Práve na úzke kontakty s Američanmi však teraz doplácajú.
Izrael má veľmi dobré predpoklady práve pre rozvoj pokročilej technológie - dobrú infraštruktúru, rozvinutý vysokoškolský systém, vzdelanú mládež. K tomu sa pridali tisíce veľmi dobre kvalifikovaných vedcov z radov prisťahovalcov z bývalého Sovietskeho zväzu. Zdalo sa - a doteraz to aj tak bolo - že moderná technológia nahradí Izraelu to, čo pre iné krajiny znamená priemyselný alebo poľnohospodársky vývoz. Terajšia kríza však zasahuje predovšetkým najsofistikovanejší priemysel a ľudia ako Jair Navon to pociťujú na vlastnej koži.
Šoubiznis bez peňazí
Lídri židovského štátu aj ekonómovia sa obavy ľudí snažia brzdiť - kríza v Izraeli vraj nebude taká hlboká ako v Amerike. " Izraelské banky majú pevnú základňu a sú opatrné, takže ťažké finančné problémy by im nemali hroziť. Štátna banka znížením úrokovej sadzby povzbudzuje hospodársku činnosť," ubezpečujú ekonomickí analytici. Jakov Šalev zo severoizraelského Karmielu má však inú skúsenosť. Pracoval v miestnej textilke, ktorú nedávno uzavreli a preložili do Jordánska. Tam je totiž pracovná sila lacnejšia a to je v krízovom období rozhodujúce. " Ako je vidieť, mier má občas aj negatívne dôsledky," hovorí Jakov. " Keby sme neboli uzavreli mier, nebolo by možné náš závod preložiť do Jordánska..."
Problémy však pocítili aj hviezdy izraelského šoubiznisu. Medzi ne patria populárni televízni komentátori a uvádzači programov Jaron London, Moti Kirschenbaum a ich kolegovia v televíznej stanici č. 10. Kvôli kríze dostáva stanica menej reklám. Aby vyrovnala svoj rozpočet, požiadala pracovníkov, aby súhlasili so znížením svojho platu až o tretinu. London a Kirschenbaum s tým nesúhlasili. Vedenie televízie reagovalo rezolútne a zrušilo ich veľmi populárny program. Komentátori boli nakoniec nútení súhlasiť so znížením svojho platu o pätinu.
Tvrdé dosahy krízy
- menej zahraničných turistov
- problémy exportne orientovaných firiem
- znižovanie platov