Slovensko stále nespĺňa jednu zo základných požiadaviek pre zrušenie víz do Spojených štátov. Ide o počet odmietnutých žiadostí o víza, ktorý nesmie byť vyšší ako 10 percent. K 30. septembru 2007, keď sa skončil ďalší takzvaný fiskálny rok pre hodnotenie tohto kritéria, sme boli nad ním. "V tejto chvíli ešte nemáme presné číslo, neoficiálne je to však 12 percent odmietnutých žiadostí," potvrdil pre HN tlačový tajomník americkej ambasády na Slovensku Keith Hughes.
Oproti našim západným susedom, ktorí desaťpercentnú hranicu neprekročili, máme čo dobiehať.
Kde robíme chybu
Trend odmietnutých 90-dňových víz je pritom klesajúci. Na porovnanie - vlani sme boli na úrovni 16 percent odmietnutých víz, pred štyrmi - piatimi rokmi to bolo dokonca 20 až 30 percent. Ak by to išlo takto ďalej, budúci rok by sme desaťpercentnú hranicu nemuseli prekročiť. "Je to reálne," povedala pre HN štátna tajomníčka rezortu diplomacie Diana Štrofová.
Dôvody na odmietnutie žiadateľov sú pritom rôzne. Podľa šéfky konzulárneho oddelenia amerického veľvyslanectva v Bratislave Robin Haase, ambasáda odmietne víza najčastejšie vtedy, ak žiadateľ nevie dostatočne presvedčiť, že je doma dobre zabezpečený a do Spojených štátov ide len nakrátko. "Najmä sa pozeráme na dôvod cesty. Žiadatelia by mali mať predstavu, čo budú robiť v Spojených štátoch a vedieť to dostatočne vysvetliť," uviedla prednedávnom pre HN Haase.
"Otázka 10 percent v novom zákone je len jednou z mnohých požiadaviek, ktoré musí krajina splniť," pripomenul Hughes.
Dotiahnuť treba aj ďalšie technické podmienky ako napríklad poskytovanie informácií o cestujúcich do USA alebo ohlasovanie strát a krádeží pasov americkej vláde. Ďalšou podmienkou je aj zavedenie pasov s biometrickými údajmi, ktoré Slovensko už spĺňa. Vydávať by sa mali od nového roka. Nové pasy sú vybavené čipom, ktorý obsahuje digitálnu mapu tváre - ide o údaj, nezameniteľný rovnako ako odtlačok prsta. Ten by sa mal v pase objaviť po dohode krajín Európskej únie.
Lobistická spoločnosť končí
V boji za zrušenie víz si noví členovia Európskej únie - konkrétne sedem krajín vrátane Slovenska - zaplatili aj lobistickú spoločnosť Dutko Worldwide. Je to jedna z najväčších lobistických spoločností vo Washingtone. Združuje bývalých zamestnancov americkej administratívy alebo ľudí, ktorí majú blízke vzťahy v Kongrese. Spolupráca s touto americkou spoločnosťou sa v dohľadnom čase skončí. "Bola to veľmi pozitívna spolupráca, osvedčila sa. Aj keď potrebný zákon už prešiel Kongresom a podpísal ho prezident George W. Bush, dodnes sme s spoločnosťou Dutko v kontakte. Dávajú nám informácie, ako postupovať ďalej," zhodnotila Štrofová. Koľko to však Slovensko stálo, prezradiť nechcela. "Nebola to príliš vysoká suma. Výhoda je tá, že sa delíme s ďalšími šiestimi štátmi."
Za Čechmi zaostávame
Učiť sa však zrejme môžme aj od našich českých susedov. Tí už dlhodobejšie desaťpercentnú klauzulu spĺňajú a výnimkou nie je ani rok 2007. V čom však spočíva ich úspech, nevedel Martin Povejšil, politický riaditeľ na českom ministerstve zahraničných vecí presne špecifikovať. "Možno je to v tom, že Česi sú vo všeobecnosti leniví migranti." Kritérium neprekračovali ani rok predtým.
Konšpirácie o tom, že by Čechom v zrušení víz mohlo pomôcť to, že Američania chcú u nich postaviť radarovú základňu, Povejšil vylúčil. "Je to vykonštruované. Klesajúci trend odmietnutých víz je vidieť už niekoľko rokov. Oveľa skôr, ako sa o výstavbe radaru začalo vôbec hovoriť," povedal pre HN Povejšil. Podľa jeho odhadov by Čechom mohli zrušiť víza do dvoch rokov. A Slovensko? "Ak Slovensko splní všetky požiadavky, pripojí sa k bezvízovému režimu čo najskôr," dodal Hughes.