Vatikán včera zverejnil dokument, ktorý je záznamom súdnych procesov s najvplyvnejším rytierskym rádom stredoveku. Spis Procesy proti templárom definitívne zbavuje cirkev obvinení z toho, že kresťanský rád v zinscenovanom procese na začiatku 14. storočia odsúdila a zničila. "Cirkev to tvrdila už dávno. Až nález tohto dokumentu však potvrdil, že za koniec templárov je zodpovedná svetská moc, a nie pápež alebo cirkev," povedal pre HN hovorca Konferencie biskupov Slovenska Jozef Kováčik.
V koži viazaný dokument, takmer identická kópia tzv. Chinonského pergamenu nájdeného v roku 2001, vyšiel v náklade 799 kusov. Určený je predovšetkým pre súkromných zberateľov alebo univerzitné knižnice. Môže sa tak stať, že jeden kúsok sa čoskoro skončí aj u nás. "Samozrejme, budeme sa usilovať získať jeden exemplár. Môže to byť podklad na ďalšie vedecké bádanie. Pre nás je to však aj otázka financií," povedal pre HN generálny riaditeľ Univerzitnej knižnice v Bratislave Tibor Trgiňa. Vie, o čom hovorí. Pergamen si nemôže dovoliť každý - jeden kus vyjde záujemcu na 5 900 eur, teda okolo 200-tisíc korún. Hneď prvý exemplár venovali pápežovi Benediktovi XVI.

Nešťastný piatok trinásteho
Originál vzácneho Chinonského dokumentu objavila pred šiestimi rokmi vo vatikánskych archívoch talianska profesorka histórie Barbara Fraelová. Pozoruhodné je, že pátrala po úplne inom dokumente a pergamen našla náhodou vo zväzkoch, kde by to nikto nečakal. Okrem iného dokazuje, že za zničenie bohatého Templárskeho rádu pred 700 rokmi nemôže pápež Klement V., ktorý v roku 1314 udelil templárom milosť, ale vtedajší francúzsky kráľ Filip IV. Pekný. Ten nariadil veľkú akciu, počas ktorej v noci na 13. októbra 1307 všetkých templárskych rytierov vo Francúzsku zatkli a ich majetok zhabali. Mnoho templárov počas nasledujúcich súdnych procesov súdili za kacírstvo, mučili a upálili. Práve z tohto dňa pochádza povera o nešťastnom piatku trinásteho.
"Kráľovi išlo o to, aby sa zmocnil majetku templárov. Cirkev v skutočnosti nemala svetskú moc, aby mohla proti nim zakročiť. Nebol to cirkevný proces, zodpovednosť nesie kráľ a jeho svetské súdy," zdôraznil pre HN historik Richard Marsina. Rovnaký názor má aj jeho kolegyňa, profesorka histórie Emília Hrabovec, ktorá pracovala s vatikánskymi archívmi. "Dokument jednoznačne dokazuje, že historky, podľa ktorých posledný templársky veľmajster Jacques de Molay horí na hranici a preklína pápeža, boli skôr vecou fantázie neskorších dôb, a nie historickou realitou," uviedla pre HN Hrabovec.

Legendy a sekty
Po svojom zániku boli templári spájaní s množstvom mystérií. Medzi najznámejšie patria tie o Svätom grále či Arche zmluvy, ktorá má obsahovať posvätné predmety Izraela. Rád sa v posledných rokoch opäť dostal do záujmu verejnosti vďaka knihe Dana Browna Da Vinciho kód. S templármi spájajú mnoho organizácií - slobodomurárov, Priorstvo sionské či Rex Deus. V roku 1984 založili v Ženeve s odkazom na templárov Rád slnečného chrámu. Jeho prívrženci veria, že rituálnou samovraždou v plameňoch dosiahnu "posmrtné cestovanie" a znovuzrodenie na hviezde Sírius.
V októbri 1994 celý svet šokovali správy o hromadnej samovražde vyše 50 členov Rádu slnečného chrámu v Kanade. Len o krátky čas obletela všetky médiá správa o samovražde 48 ľudí na západe Švajčiarska. Zarážajúce je, že medzi obeťami boli aj prominenti. Samovraždu spáchal napríklad starosta mesta Richelieu v kanadskej provincii Québec Robert Ostiguy s manželkou, ktorý daroval sekte viac ako 300-tisíc dolárov. Rád dodnes funguje v Kanade a vo Švajčiarsku doteraz. Koncom 90. rokov zatkli jeho šéfa, medzinárodne známeho švajčiarskeho hudobníka a dirigenta Michaela Tabachnika. Obvinili ho z členstva v zločineckej organizácii a z vraždy.
Vatikán takéto organizácie tvrdo odmieta. "Templársky rád už neexistuje a cirkev neuznáva tých, ktorí sa považujú za jeho nasledovníkov. Oni sami sa vyčlenili z cirkvi a nerešpektujú jej disciplínu," dodala Hrabovec.