"Jedným špecifickým prvkom je otázka dopadu niektorých úlomkov, ktoré sa týkajú všetkých krajín, ktoré ležia na trase rakiet," povedal HN náš zástupca pri NATO Igor Slobodník.

Ako sa aliancia pozerá na plány USA vybudovať základne v Česku a Poľsku?
Aliancia je súčasťou tohto procesu od jesene 2006, keď Spojené štáty, Poľsko a Česko oznámili spojencom, že budú rokovať o vybudovaní amerického protiraketového systému v Európe. Neskôr začali NATO využívať aj na konzultácie o týchto otázkach s Ruskom. Tento rok sa organizácia sústredí na diskusie o tom, ako tieto nové veci ovplyvnia plány na vybudovanie systému protiraketovej obrany NATO. Na základe rozhodnutia ministrov obrany sa už rozbehli práce, ktoré pomenúvajú dôsledky pre vojenskú a politickú časť budúceho systému aliancie. Smerujeme čoraz viac k dohode a k spoločnému vnímaniu tohto amerického projektu ako možného základu alebo doplnku našej vlastnej infraštruktúry.
Čo by to znamenalo v praxi?
Hrubé delenie by vyzeralo tak, že na hrozby prichádzajúce od rakiet dlhého doletu by reagovali americké súčasti systému rozmiestnené v Európe a, naopak, na hrozby, ktoré predstavujú rakety krátkeho a stredného doletu by reagovala protiraketová obrana, ktorú buduje aliancia na ochranu svojich hlavných administratívnych centier na starom kontinente. Došlo by k istému previazaniu a doplneniu oboch systémov cez spoločné velenie, riadenie a zodpovednosť za použitie systémov.
NATO vzniklo s cieľom spoločnej ochrany a bezpečnosti. Nehrozí teraz, že si niektoré veľmoci budú robiť svoje projekty mimo aliancie?
To by mohlo platiť, keby americký protiraketový systém chránil len časť spojencov. Ak hovoríme o dobrovoľnom vstupe do vojenskej aliancie akou je NATO, rozhodli sme sa pre istý spôsob pokrytia našich národno-bezpečnostných potrieb a záujmov. Problémom by mohli byť dvojaké štandardy bezpečnosti v rámci aliancie, no práve prepojením systému, ktorý buduje NATO, dochádza k sceleniu územia tak, aby ani jeden spojenec nebol mimo pokrytia tohto systému. A tu už nemôžeme hovoriť o dvoch štandardoch bezpečnosti alebo deliteľnosti bezpečnosti.
Ak už príde na budovanie protiraketového systému v Európe, ako sa to dotkne konkrétne Slovenska? Bude sa o nás hovoriť v súvislosti s logistikou či vzdušným priestorom?
Sú tam veci, o ktorých treba hovoriť. Jedným špecifickým prvkom je otázka dosahu niektorých úlomkov, ktoré sa týkajú všetkých krajín ležiacich na trase rakiet. Bude potrebné nájsť spôsob, ako technologicky aj právne túto konkrétnu problematiku riešiť. Tento problém sa netýka len Slovenska, ale aj ďalších krajín.