Americký minister zahraničia Antony Blinken dnes v Kyjeve vyhlásil, že pri hraniciach s Ukrajinou zostáva významný počet ruských vojakov a vojenského vybavenia napriek tomu, že Moskva minulý mesiac ohlásila stiahnutie vojsk.
Zároveň Rusko vyzval, aby upustilo od agresívneho správania. Šéf americkej diplomacie to uviedol pri rokovaní s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.
Ten povedal, že sa pozdĺž ukrajinskej hranice nachádza 75-tisíc ruských vojakov.
Blinken po stretnutí so svojím ukrajinským náprotivkom Dmytrmo Kulebom opätovne potvrdil, že USA podporujú ukrajinskú suverenitu, územnú celistvosť a nezávislosť.
"Rusko stiahlo niektoré sily, ale ich významná časť pri ukrajinských hraniciach zostáva," uviedol Blinken podľa agentúry Reuters na spoločnej tlačovej konferencii so Zelenským.
"Rusko má kapacitu v krátkej dobe podniknúť agresívne kroky, ak sa tak rozhodne," dodal a Moskvu podľa agentúry AFP vyzval, aby ukončila "agresívne akcie".
Blinken tiež vyhlásil, že Spojené štáty stále aktívne hľadajú spôsob, ako zvýšiť svoju podporu Ukrajine v otázke bezpečnosti.
Podľa ukrajinského prezidenta hrozba zo strany Ruska proti Ukrajine trvá. "Považujeme (znižovanie počtu ruských vojakov) za príliš pomalé, hrozba preto pretrváva," povedal Zelenskyj.
Podľa ruskej agentúry Interfax tiež uviedol, že pozdĺž hraníc s Ukrajinou je asi 75-tisíc ruských vojakov s vojenskou technikou.
Naša rozviedka a naša armáda zaznamenali len 3500 vojakov, ktorí sa začali sťahovať a opustili územie okupovaného polostrova Krym, uviedol Zelenskyj.
Zelenskyj dnes tiež vyzval NATO, aby posilnilo svoju vojenskú prítomnosť v regióne, a požiadal Spojené štáty, aby na júnovom summite Severoatlantickej aliancie podporili snahu Kyjeva pripojiť sa k Akčnému plánu členstva v NATO.
Situácia na východe krajiny, kde už siedmym rokom pokračuje konflikt Kyjeva s proruskými separatistami, sa v poslednej dobe vyostrila.
Kyjev a separatisti sa navzájom obviňujú z porušovania pokoja zbraní a z potýčok. Podľa Ukrajiny od začiatku roka separatisti zabili 34 ukrajinských vojakov. Rusko zároveň nedávno posilnilo stavy vojsk pri hraniciach s Ukrajinou, čo vyvolalo obavy Kyjeva i Západu z eskalácie konfliktu.
Kremeľ tvrdil, že ide o vojenské cvičenia. Ruský minister obrany minulý mesiac oznámil, že nariadil návrat vojakov do posádok.
Ukrajinský minister zahraničia Kuleba v rozhovore so CNN tlmočil svoje obavy, že Rusko sa usiluje o "zakrádajúcu sa anexiu" vôd Azovského mora, ktoré podľa dohody z roku 2003 majú zdieľať ako Rusko, tak Ukrajina.
Rusko v apríli ohlásilo, že kvôli vojenským cvičeniam až do októbra 2021 uzavrie pre armádne a štátne lode plaviace sa pod inou ako ruskou vlajkou časť Čierneho mora pri Kerčskom prielive, ktorý ho spája s Azovským morom.
Ukrajinské ministerstvo v reakcii na toto rozhodnutie uviedlo, že regulovať pohyby v týchto vodách prináleží v skutočnosti Ukrajine a že Rusko porušuje právo na slobodnú plavbu v medzinárodných vodách úžiny, garantované dohovorom OSN o morskom práve.
Blinken do Kyjeva zavítal ako prvý vysoko postavený predstaviteľ Spojených štátov od januára, kedy sa ujal úradu demokratický prezident Joe Biden.
"Som tu z veľmi jednoduchého dôvodu, a síce, aby som v mene prezidenta Bidena opätovne potvrdil náš záväzok v prospech ukrajinskej suverenity, územnej celistvosti a nezávislosti," vyhlásil šéf americkej diplomacie po stretnutí s Kulebou.
Podľa AFP Blinken povedal, že Spojené štáty sú pripravené pomôcť Ukrajine s "posilnením demokracie, budovaním inštitúcií a urýchlením protikorupčných reforiem".
Po riešení korupcie na Ukrajine Západ volá už dlhší čas. Americké ministerstvo zahraničia minulý týždeň vyjadrilo znepokojenie nad krokom ukrajinskej vlády, ktorá sa rozhodla odvolať šéfa energetickej spoločnosti Naftogaz Andrija Koboleva, ktorý bol podľa agentúry AP naklonený reformám.
Tým, že Blinken zamieril na Ukrajinu pomerne skoro po nástupe novej americkej administratívy a ešte pred cestou do Ruska, vyslala americká diplomacia signál, že Ukrajina je pre vládu prezidenta Bidena v zahraničnej politike jednou z priorít, uviedla AP. Zároveň však podľa nej nebolo jasné, čo konkrétne návšteva prinesie.
V Kyjeve podľa agentúry panovali veľké očakávania - napríklad v podobe silnej podpory pre vstup Ukrajiny do Severoatlantickej aliancie alebo dodávok vojenského vybavenia.
"Ukrajina potrebuje silný signál týkajúci sa európskych a euroatlantických vyhliadok," uviedol Zelenskyj v pondelok na twitteri s odkazom na snahu Kyjeva rozšíriť rady členských krajín NATO a Európskej únie. "Odkladanie tejto otázky na 'neskôr', 'jedného dňa', 'v nasledujúcich desiatich rokoch' musí skončiť," doplnil.
Konflikt na východe Ukrajiny eskaloval po tom, čo Rusko v roku 2014 anektovalo Krym a podporilo ozbrojené povstanie proruských separatistov v Donbase. Západ odpovedal sankciami.
Veľké boje na východe Ukrajiny, ktoré si doteraz vyžiadali viac ako 14.tisíc životov, utíchli po uzavretí mierových dohôd v Minsku vo februári 2015, ale až doteraz sa žiadne prímerie nepodarilo úplne udržať a politické riešenie konfliktu sa prakticky nepohlo z miesta.