Európska komisia dnes podpísala doteraz najväčší kontrakt na dodávku vakcín proti covidu-19 s firmami Pfizer / BioNTech. V poradí tretia zmluva s týmito spoločnosťami má krajinám Európskej únie do roku 2023 zabezpečiť až 1,8 miliardy dávok očkovacieho preparátu.
Hovorca komisie uviedol, že o novú dodávku vakcín nemá ako jediná členská krajina záujem Maďarsko.
EÚ má doteraz od firiem Pfizer / BioNtech objednaných 600 miliónov dávok, celkovo 250 miliónov dodajú v druhom štvrťroku. To je viac ako všetky ostatné spoločnosti dohromady.
Stávka na mRNA
Aj vzhľadom na problémy sprevádzajúce dodávky vakcín najmä firmy AstraZeneca chce komisia v budúcnosti staviť predovšetkým na výrobcov takzvaných mRNA vakcín, ktorými je okrem amerického Pfizeru a nemeckej firmy BioNTech aj ďalšia americká spoločnosť Moderna.
"S naším podpisom teraz vstúpila zmluva BioNTech / Pfizer do platnosti, čo je dobrá správa pre náš dlhodobý boj s cieľom ochrániť občanov Európy pred vírusom a jeho variantmi," uviedla šéfka komisie Ursula von der Leyenová.
Nová zmluva zabezpečuje členským krajinám dodávku 900 miliónov vakcín a možnosť rovnaké množstvo dokúpiť v prípade potreby. Štáty by ich od konca tohto roka do roku 2023 mali využívať najmä na preočkovanie svojich obyvateľov, prípadne ich môžu poskytnúť krajinám, ktorým vakcíny chýbajú.
Prečo Maďarsko nechce Pfizer
Podľa hovorcu komisie Maďarsko ako jediný štát odmietlo možnosť využiť zo zamluvneného množstva svoj podiel, na ktorý malo nárok v rámci obvyklého rozdeľovania vakcín podľa počtu obyvateľov.
Budapešť začala už v minulých mesiacoch vo veľkom očkovať v únii zatiaľ neschválenými vakcínami vyvinutými Ruskom a Čínou. Šéf kabinetu premiéra Viktora Orbána dnes podľa agentúry Reuters novinárom zámer nevyužiť kontrakt s Pfizerom vysvetlil slovami, že k dispozícii je "aj množstvo vakcín z východných i západných zdrojov".
Maďarsko patrí spolu s Maltou k špičke EÚ, čo sa týka pomeru zaočkovaných ľudí. Tí, ktorí dostali ruský či čínsky preparát, však môžu mať problém s uznaním svojich vakcín pri cestách do zahraničia.
Obe látky v súčasnosti posudzuje Európska agentúra pre lieky (EMA). S využívaním ruského Sputnika V počíta do budúcnosti aj Slovensko, ktoré ho už vo veľkom nakúpilo. O ruskej vakcíne hovorili aj českí vládni politici, debaty však utíchli v súvislosti s kauzou Vrbětice.
Ďalšie vakcíny, ktoré sú v hre
Podľa von der Leyenovej sa komisia chystá po dnešnom kontrakte podpísať aj ďalšie dlhodobejšie zmluvy. Šéfka exekutívy EÚ už skôr uviedla, že komisia považuje za perspektívne aj proteínové vakcíny.
Medzi ne patria napríklad preparáty testované spoločnosťami Novavax či Sanofi-GSK, s ktorými sa EÚ už predbežne na nákupe dohodla. Látku prvej spoločnosti EMA posudzuje, druhá firma zatiaľ žiadosť o hodnotenie nepodala.
Komisia naopak do budúcnosti nemá záujem o vírusové vakcíny, ktorých výrobcom sú firmy AstraZeneca a Johnson & Johnson. EMA dlhodobo skúma zriedkavé vedľajšie účinky oboch preparátov, kvôli ktorým štáty dočasne obmedzovali či zastavovali ich používanie.
Na prvú menovanú spoločnosť navyše komisia podala žalobu kvôli tomu, že dodala a plánuje v stanovených termínoch dodávať výrazne menej vakcín, než sa zaviazala v zmluve.