Každý jeden telefonát medzi akýmkoľvek západným lídrom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom rozpútava na sociálnych sieťach vášne. Väčšinou negatívne a často formou rétorických otázok. O čo sa snažia? Prečo sa s ním ešte rozprávajú? Prečo radšej nekonajú? Sú smiešni, šéf Kremľa má jasnú prevahu, nevidia to?

Pravda je však inde. „Telefonáty v žiadnom prípade nie sú len symbolické. Naopak, tieto priame, často pomerne dlhé rozhovory sú najvyššou formou komunikácie medzi najvyššími predstaviteľmi štátov,“ vysvetľuje Michal Parízek, vyučujúci na Inštitúte politologických štúdií Fakulty sociálnych vied na Karlovej univerzite.

HN sa preto pozreli bližšie na ich význam a na to, čo tým sledujú proukrajinskí lídri, no aj šéf Kremľa.

Odhodlanosť

Jedným z najaktívnejších západných politikov je nepochybne francúzsky prezident Emmanuel Macron. Od začiatku vojny na Ukrajine sa pravidelne rozpráva s Putinom v dlhých telefonických rozhovoroch, ktoré často trvajú hodinu a pol. Od 24. februára, teda od dátumu ruskej invázie, obe hlavy štátu spolu hovorili päťkrát. Od vlaňajšieho dece...