Vojna na Ukrajine vzbudila nebývalú vlnu solidarity. Mnoho ľudí ponúka ubytovanie, dary, niektorí vyrazili pomáhať aj na hranice. Nie všetkým utekajúcim pred vojnou sa však dostáva rovnakej podpory.

O záchrane často rozhoduje farba kože. „Vodiči autobusu odmietli na miesto ísť, keď zistili, že ide o ukrajinských Rómov,“ opísal Jaroslav Miko, ktorý koordinuje pomoc na slovenských hraniciach.

Miko zaisťoval spoločne s ďalšími pracovníkmi organizácie Česi pomáhajú za posledný týždeň šesť autobusov, ktoré privážali do Česka ukrajinských Rómov zo slovenskej hranice. V sobotu sa sám jednej z ciest zúčastnil.

„V autobuse so mnou bol filmový štáb, ktorý točí dokument, do ktorého som prekladal dojmy evakuovaných žien. Všetky mali obrovský prehľad o bojoch a politickej situácii. Na telefónoch nám ukazovali fotografie svojich otcov a bratov, ktorí narukovali na front. Hovorili o tom, že chcú v Českej republike pracovať a čo najskôr sa vrátiť domov,“ priblížil Miko.

Počas niekoľkých dní po ruskom útoku na Ukrajinu veľké množstvo ľudí ušlo z krajiny a dostalo sa na hranice. V prvých dňoch tu pôsobili predovšetkým dobrovoľníci, ktorí utečencov prevážali do ďalších miest, táborov a staníc. Často však dochádzalo k tomu, že migranti iného ako bieleho etnika na mieste zostávali aj niek...