Obrovské vesmírne kamene drviace všetko živé, čo im stojí v ceste, mali doteraz ľudia možnosť vidieť iba v hollywoodskych veľkofilmoch. Už dnes je pritom dokázané, že dopady vesmírnych telies sú na našej planéte pomerne bežné a v ich moci je bez problémov vyhladiť celé živočíšne druhy. Odborníci teraz začínajú biť na poplach a varujú pred podobným osudom, aký postretol dinosaury.

Čas sa kráti
Popredný britský vesmírny expert, profesor Richard Crowther spolu s Asociáciou vesmírnych výskumníkov, varovali OSN, že hrozba asteroidov je celkom reálna a na jej odstránenie bude potrebná spolupráca celého medzinárodného spoločenstva. Podľa nich by najbližší ničivý dopad mohol byť už v priebehu 20 rokov. V tomto čase bude okolo Zeme prelietavať napríklad asteroid Apophis a dnes odhadujú vedci pravdepodobnosť našej zrážky na jeden ku 45-tisíc. Ak by však k zrážke naozaj došlo, náraz Apophisu by bol viac ako stonásobne silnejší ako známy Tunguský meteorit.
Ten dopadol presne pred 100 rokmi do neobývanej časti ruskej Sibíri. Následný výbuch vybíjal okná aj viac ako 300 kilometrov od epicentra, pričom tlakovú vlnu bolo cítiť aj v Európe a Amerike a dvakrát obehla našu planétu. Náraz vymrštil do atmosféry viac ako 10 miliónov ton hmoty a prachu, ktorá spôsobila, že mnoho dní po udalosti ostávalo na našej planéte jasno aj v noci. Napríklad obyvatelia Londýna mohli ešte týždeň po tunguskej udalosti čítať o polnoci na ulici noviny. "Treba si pritom uvedomiť, že Tunguský meteorit nemeral viac ako niekoľko desiatok metrov," povedal pre HN známy český astronóm Jiří Grygar.

Žiadne rozbíjanie
Aj keď naša planéta je neustále bombardovaná úlomkami vesmírnych telies, vďaka našej atmosfére sa menšie z nich vyparia skôr, ako dopadnú na zem. Mesačná krajina posiata krátermi však ponúka jasné svedectvo o tom, ako by vyzerala Zem bez ochranných plynov. Navyše, raz za niekoľko miliónov rokov sa naša planéta zrazí s telesom tak mohutným, že prechod našou atmosférou vydrží a jeho náraz zmení tvár života na planéte. Desiatky rokov trvalo vedcom, kým prišli na to, že to bol práve dopad obrieho asteroidu, ktorý vyhladil pred 65 miliónmi rokov posledných zvrchovaných vládcov našej planéty -- dinosaury. "Nebezpečenstvo kolízií s vesmírnymi telesami vyšlo najavo až v nedávno vďaka úsiliu dvadsiatich -- tridsiatich astronómov z celého sveta, pričom veľkú zásluhu mal aj bratislavský astronóm Ľubor Kresák," tvrdí Grygar.
O tomto nebezpečenstve sa predtým veľa nevedelo a dokonca aj vedecké špičky sa pozerali na zrážky s vesmírnymi telesami skôr s úsmevom. "Ešte v 80. rokoch ma učili, že krátery, ktoré vidíme na Mesiaci od čias Galilea Galileiho, nie sú tvorené dopadmi telies, ale sopečnou činnosťou. Až misia Apollo, ktorá úspešne pristála na Mesiaci, poskytla definitívny dôkaz tvorby kráterov," hovorí Grygar.
V budúcnosti však ľudstvo zrejme nebude asteroidy ničiť rovnakým spôsobom ako neohrození hrdinovia strieborného plátna. V prípade rozbitia takéhoto telesa, čo je obľúbený spôsob záchrany ľudstva v katastrofických filmoch, by totiž spŕška úlomkov stále dopadla s rovnakou ničivou silou na Zem. "Namiesto jedného kusa by vám ich spadlo na hlavu 200, čo je ešte horšie," hovorí s úsmevom Grygar.