Do začatia letných olympijských hier ostáva necelý rok a čínska metropola pripomína jedno veľké stavenisko. Peking sa dokonca mení najrýchlejšie na svete, a aj preto jeho mapy vydávajú s dátumom. Často sa to však deje na úkor obyvateľov Pekingu aj tradičných stavieb.
Všetko zlé, čo so sebou prináša súčasná mohutná výstavba, symbolizuje bývalé pulzujúce srdce Pekingu, štvrť Čchien-men (Tajné dohody), ničenie pamiatok a premiestňovanie obyvateľov celých štvrtí. Štvrť Čchien-men, ktorá leží na južnom konci námestia Nebeského pokoja, patrila k najznámejším štvrtiam tradičných chu-tchungov. Žilo v nej vyše 20-tisíc ľudí, z ktorých dve tretiny museli pre plány investorov odísť. Niektorí si dodnes myslia, že sa vrátia. "Keď to tu postavia celé znovu, vrátime sa. Sľúbili nám to, a my tomu veríme," hovorí 30-ročný Maa, ktorý tu má reštauráciu. Ťažká stavebná technika je už tesne pri jeho dome, v čase olympiády má byť totiž hotová úplne nová štvrť Čchien-men. Mala by však vyzerať ako kedysi. A na jej hlavnej ulici bude premávať aj replika historickej električky.
Podľa švajčiarskej organizácie, ktorá ochraňuje práva nájomníkov, presťahovali kvôli olympiáde viac než jeden a pol milióna ľudí, čo je desatina celkového počtu obyvateľov Pekingu. Čína, naopak, tvrdí, že ich bolo len niečo vyše šesťtisíc. V každom prípade chu-tchungy, komplexy prízemných domov za vysokými múrmi, ktoré po stáročia tvorili neoddeliteľnú časť Pekingu, nenávratne miznú. "Nedokážem si predstaviť, že by som žil v paneláku, preto sa mi nepáči, ako staré chu-tchungy likvidujú. Navyše sa ich obyvateľov nikto na nič nepýta," hovorí 54-ročný Chung, ktorý v jednom z chu-tchungov býva takmer celý život.
Od nástupu komunistov k moci v roku 1979 zmizli mohutné brány, nehovoriac o pekinských hradbách, budhistických chrámoch aj celých štvrtiach. Naposledy úrady v Pekingu nechali zbúrať najstaršiu opernú sálu Kuagn-che, ktorá pochádzala z polovice 17. storočia.