Nielen Blízky východ, ale aj celý svet včera upriamil pozornosť na mesto Annapolis v americkom štáte Maryland, kde sa začala kľúčová mierová konferencia o mieri medzi Izraelom a Palestínou. "Nastal ten pravý čas na obnovu izraelsko-palestínskeho mierového procesu, pretože sa práve odohráva bitka o budúcnosť Blízkeho východu, v ktorom však nesmú zvíťaziť extrémisti," povedal v úvodnom prejave americký prezident George W. Bush. Zároveň oznámil, že12. decembra sa začne prvé kolo mierových rozhovorov. Práve USA boli hlavným iniciátorom tejto konferencie a práve šéf Bieleho domu je tým, pre ktorého by bol úspech summitu dôležitými "politickými bodmi" v jeho poslednom funkčnom období.
V samotnom Izraeli a na obsadených palestínskych územiach je nálada do značnej miery dvojznačná: veľká väčšina Izraelčanov i Palestínčanov podporuje mierové rozhovory a účasť na konferencii, ale takmer rovnaká väčšina je skeptická, pokiaľ ide o nádeje konferencie na úspech.
Tomu sa ani niet čo čudovať: práve zajtra, 29. novembra, to bude 60 rokov, čo OSN rozhodla o rozdelení Palestíny na židovský a arabský štát. Na základe tohto rozhodnutia vznikol v roku 1948 štát Izrael, Arabi rozhodnutie odmietli a odvtedy poznala táto oblasť päť väčších a niekoľko menších vojen, tisíce mŕtvych, desaťtisíce ranených; oficiálne i neoficiálne mierové rozhovory, mnoho medzinárodných konferencií, niekoľko čiastočných dohôd -- ale nepriateľstvo, vojnové vraždenie, atentáty a odvetné útoky pokračovali. Takže skepticizmus je na mieste. Na druhej strane sú však oba národy unavené neustálymi vojnami, chcú žiť v pokoji a mieri a napriek všetkým sklamaniam vkladajú nádeje do každého nového pokusu o dohodu a zmierenie.
Zdá sa, že v možný úspech konferencie a následných mierových rokovaní najviac veria práve jej odporcovia -- medzi Palestínčanmi i Izraelčanmi. Tí aj tí cítia, že prípadná dohoda ukončí ich sny o "Veľkej Palestíne" a o "Veľkom Izraeli". Na včerajšej demonštrácii v Jeruzaleme jeden zo židovských osadníkov prirovnal konferenciu v Annapolise k mníchovskej konferencii o Československu v roku 1938. Jediný rozdiel vraj je, že "Československo opustil Chamberlain, a Izrael zrádza jeho vlastný premiér Olmert".
V Annapolise sa izraelská a palestínska delegácia do poslednej chvíle usilovali dohodnúť sa na spoločnej deklarácii. Jej zásady sú známe a aj keď nakoniec nedôjde k formálnemu podpisu, na jej základe sa začnú krátko po skončení konferencie mierové rozhovory. Zástupcovia 42 štátov a organizácií plnia v Annapolise rolu štatistov -- ale veľmi dôležitých štatistov: oni vyjadrujú medzinárodnú podporu zásady rokovania a požiadavku kompromisnej dohody.