Zavedenie eura malo byť pre 12 členských krajín eurozóny výnimočnou udalosťou v histórii. V jednej z krajín -- Taliansku -- príchod eura vyústil do potenciálne nebezpečného sporu medzi eurofilmi a euroskeptikmi v Berlusconiho stredopravej vláde.
Samotný premiér na margo novej meny poznamenal, že tento problém sa ho netýka. "Chodieval som bez líry vo vrecku a budem tak pokračovať aj s novou menou," dodal. Vodca Ligy Severu a minister pre reformy Umberto Bossi zasa vyhlásil, že na euro "kašle". "Myslím, že všetci naň kašlú. Zavedenie eura je vecou médií," povedal a napokon dodal, že nová mena bolo národu vnútená. Podľa ministra obrany Antonia Marina zasa "hrozí veľké riziko, že skúsenosť s eurom sa skončí neúspechom". Pridal sa aj minister hospodárstva a financií Giulio Tremonti, ktorý tvrdil, že euro vymysleli technokrati. "Celá vec s eurom je výmysel predchádzajúcich vlád a neznížim sa, aby som šiel do ulíc oslavovať takú udalosť."
Rozporuplné vyhlásenia šéfov dôležitých rezortov musel zahladzovať -- ako už neraz počas šesťmesačného pôsobenia tejto vlády -- minister zahraničných vecí Renato Ruggiero. "Kým všetky ostatné vlády vyzdvihli politický a etický význam zavedenia eura, v Taliansku sa urobilo všetko pre to, aby sa zmenšil," povedal minister zahraničia. Rozdielne názory kabinetu pritom podľa neho "neboli silné, ale veľmi silné". Nezhody vo vláde v sobotu vyústilii do Ruggierovej rezignácie. Do diskusie vedenej ministrami v médiách, a nie za vládnym stolom, vstúpil Berlusconi. Rázne upozornil, že o smerovaní zahraničnej politiky krajiny rozhoduje on. Zdôraznil pritom svoje odhodlanie zabezpečiť kontinuitu proeurópskeho smerovania Talianska. "Tón našej zahraničnej politike udávam ja. A nechápem, ako je možné spochybňovať jej proeurópsku inšpiráciu a jej kontinuitu," vyhlásil Berlusconi v rozhovore pre La Repubblica. Zahraničná politika krajiny je podľa neho predsa daná postojom premiéra, a nie postojom niektorého z ministrov.
Takto vyzerala jedna z nedávnych ukážok rozporuplného postoja súčasných talianskych vrcholných predstaviteľov k Európe a Európskej únii. Láska Talianska k EÚ trvajúca už takmer pol storočia sa teda vytráca. Únia bola pre Rím niečo ako "posvätná krava". Niečo, čo sa politici neodvážili kritizovať. Každá talianska vláda vždy s hrdosťou pripomínala svojim partnerom, že Taliansko patrilo medzi zakladajúcich signatárov zmluvy (z roku 1957 podpísanej v Ríme), ktorá bola základným kameňom Európskeho spoločenstva. Teraz sa zdá, že nekonečnej lásky je koniec. Talianski politici často slovne napádajú Brusel a ministri napodobňujú britských euroskeptikov. Svoje "ostré zúbky" Taliani ukázali napríklad vtedy, keď odstúpili od účasti na vojenskom programe Airbus A400M považovanom za pýchu európskeho obranného priemyslu, keď EÚ diskutovala o spoločnom európskom zatykači alebo na summite v Laekene, keď Rím zablokoval dohodu o sídle európskej agentúry pre bezpečnosť potravín.
Talianskemu premiérovi sa však na zahraničnej scéne v podstate nedarilo už od nástupu do funkcie, keď demonštranti v Janove zmarili júnový summit G8 -- prvého veľkého medzinárodného stretnutia pod záštitou novej vlády. A udalosti z 11. septembra ešte všetko zhoršili. Jeho protimoslimské poznámky nahnevali západných lídrov, ktorým išlo o vybudovanie širokej koalície proti terorizmu. Spomalenie svetovej ekonomiky prinútilo premiéra aj k prehodnoteniu alebo dokonca zastaveniu niektorých domácich ambicióznych plánov na oživenie talianskej ekonomiky. Nervózny Berlusconi sa vzdal pred voľbami avizovaných reforiem daní, pracovného práva či procesu udeľovania verejných kontraktov pre veľké projekty v oblasti infraštruktúry. I keď niektorých Talianov potešil zvýšením detských prídavkov, učiteľských, policajných či vojenských platov a tiež stanovením minimálnej penzie, tieto Vianoce dostal od svojich voličov trpký darček -- pokles popularity jeho vlády. S výkonom jeho kabinetu bolo koncom decembra spokojných 36 percent Talianov oproti 42 percentám v septembri. Najviac sklamaní sú pritom prívrženci premiérovej strany Forza Italia. Experti tvrdia, že to má na svedomí nedodržaný Berlusconiho sľub zníženia daní už od roku 2002.