Väčšina Bielorusov nesúhlasí s tým, že Rusko vtrhlo na Ukrajinu a že sa na Ukrajinu strieľa z bieloruského územia. V rozhovore s ČTK to uviedla Darja Losiková, manželka bieloruského politického väzňa Ihara Losika.
Protestujúcim v Bielorusku hrozí väzenie a tvrdý postih, napriek tomu sa tamojší ľudia nevzdávajú a svoj nesúhlas s vojnou dávajú najavo rôznymi partizánskymi spôsobmi. Chodia protestovať v noci, kreslia grafiti, a nedávno sa im podarilo dokonca poškodiť železničnú trať medzi Bieloruskom a Ukrajinou, čo narušilo postup ruskej armády.
„Poviem to takto: Bielorusko, to nie je Lukašenko,“ hovorí Losiková.
„Otvorený protest je teraz v krajine naozaj nebezpečný, rovná sa to takmer samovražde, vždy všetkých zadržia. Bielorusi kvôli tomu protestujú rôznymi partizánskymi metódami, kreslia grafiti, tajne lepia rôzne nálepky, ale aj poškodzujú zariadenia železníc. Rovnako posielajú peniaze na pomoc Ukrajine,“ dodáva manželka Ihara Losika.
Dvadsaťdeväťročný bloger a novinár bol zadržaný v júni 2020, ešte pred prezidentskými voľbami, pre údajnú prípravu narušenia verejného poriadku. Na protest proti svojmu nezákonnému zadržiavaniu a rozširovaniu obvinení držal Losik dvakrát hladovku a pokúsil sa tiež podrezať si žily. V decembri 2021 bol odsúdený na 15 rokov väzenia.
O vojne počul prvýkrát od manželky
„Prvýkrát sa o vojne dozvedel odo mňa, keď som za ním prišla na návštevu do väzenia. Dve hodiny som mu rozprávala o všetkom, čo bolo vtedy známe. O tom, čo sa deje vonku, sa môže dozvedieť len odo mňa alebo od advokáta, iný spôsob nie je. Listy s takouto informáciou by neprešli cenzúrou,“ hovorí Darja, ktorá má s Iharom trojročnú dcéru Paulinku.
Autoritársky bieloruský vládca Alexander Lukašenko v auguste 2020 podľa oficiálnych výsledkov už šiestykrát zvíťazil v prezidentských voľbách.
Podľa opozície a mnohých západných krajín však boli výsledky sfalšované a v skutočnosti sa víťazom volieb stala Sviatlana Cichanovská, manželka tiež väzneného Sjarheja Cichanovského. Ten si verdikt vypočul spoločne s Iharom Losikom. Dostal 18 rokov za údajnú organizáciu masových nepokojov a šírenie sociálnej nenávisti.
Nespokojnosť s priebehom volieb vyvolala v krajine demonštrácie nebývalých rozmerov. Bezpečnostné zložky však zasiahli veľmi tvrdo, protesty brutálne potlačili, desaťtisíce ľudí zatkli a tisíce ich zbili.
Mnoho Bielorusov tiež vtedy utieklo do zahraničia, často aj na Ukrajinu. Podľa ľudskoprávneho centra Vjasna je v Bielorusku teraz vyše 1 100 politických väzňov.
„Myslím, že sa Bielorusi začali menej báť. Pretože už je to skoro jedno, či niečo urobíte, alebo nie, tak máte rovnakú šancu, že skončíte vo väzení. Tak je lepšie niečo robiť. Ľudia vedia, že to závisí od nich. Aj tie partizánske akcie sú riskantné. Keby sa však báli, tak ani nevyjdú z domu a nepôjdu k tej železnici, kde niečo poškodia,“ myslí si tridsaťročná Darja Losiková, ktorá pred pár dňami navštívila Prahu.
Ihar Losik bol bieloruským režimom odsúdený na 15 rokov, jeho manželka si však nemyslí, že si odsedí celý svoj trest: „Keď sa ma na túto otázku pýtajú, tak vždy hovorím: a je si istý občan Lukašenko, že vydrží ešte 15 rokov on?,“ hovorí.
Ihar sa teraz nachádza vo väznici v Homele, kam Darja jazdí dvakrát týždňa odovzdať mu balíček alebo sa s ním stretnúť, keď je to možné. Je to pre ňu 450 kilometrov tam a 450 kilometrov späť.
"Drží sa vďaka mne"
Ako sa teraz jej manžel cíti, sa dá vyčítať aj z listov, ktoré jej píše.
„Niektoré sú pozitívne, píše v nich, že všetko skončí dobre. Často sú však negatívne, má depresie z toho, že je vo väzení bez toho, aby sa niečím previnil a tiež že naňho a na všetkých ostatných politických väzňov už ľudia zabudli,“ hovorí Losiková.
„Drží sa vďaka mne, vďaka tomu, čo pre neho robím,“ dodáva.
Ako môže bieloruským politickým väzňom pomôcť Česko a Česi?
„V prvom rade je dôležité o Iharovi a ďalších politických väzňoch v Bielorusku hovoriť, nezabúdať na nich. Aj keď je teraz hlavnou témou vojna, tak represie v Bielorusku pokračujú. A Lukašenko má aj vďaka tomu, že je všetka pozornosť uprená na Ukrajinu, aj voľnejšie ruky,“ myslí si Darja Losiková.
Zmysel má podľa nej napríklad aj posielať listy bieloruským politickým väzňom. „Aj keď im ich napríklad vo väznici neodovzdajú, tak tamojšia administratíva vie, koľko listov chodí. A je im jasné, že daný človek má podporu a svetovú pozornosť, čo je dôležité,“ uzatvára.