Hlavné mesto: Rím (Roma)
Počet obyvateľov: 58,5 milióna (k 1. januáru 2005), z toho počet obyvateľov hl. mesta: 2,5 milióna
Rozloha: 301 336 km2
Mena: euro
Etnické zloženie:
Taliani 97 %
Menšiny 3 %
-- francúzska (Valle d´Aosta)
-- nemecká (Alto Adige)
-- slovinská (na severe Friuli -- Venezia -- Giulia -- okolo mesta Trieste)
Náboženstvo: rímskokatolícke (97 %), evanjelické (1,5 %)
Hustota: 187 obyv. na 1 km2
Ekonomicky činné obyvateľstvo: 61,4 %
Ročný prírastok obyvateľstva: 0,07 %
Priemerný vek:
-- 77 rokov (muži)
-- 83 rokov (ženy)
Mestá:
Miláno (1,3 mil. obyv.)
Neapol (1 mil.)
Torino (0,9 mil.)
Palermo (0,7 mil.)
Genova (0,6 mil.)

Krátka história
Po páde Rímskej ríše bolo územie súčasného Talianska rozdelené na malé dŕžavy pod správou miestnych feudálov. Niektoré z týchto územných celkov mali už v 14. storočí formu republiky (napr. Benátska republika -- Serenissima).
V histórii bolo územie Talianska pod nadvládou vtedajších mocností Španielska, Francúzska, Rakúsko-Uhorska.
Za vlády Napoleona Bonaparteho bola na severe vytvorená Talianska republika (1801), ktorá sa však postupne transformovala na kráľovstvo (1805).
Od roku 1815 prebiehal proces boja za zjednotenie a nezávislosť Talianska, ktorý vyvrcholil až v roku 1870 vytvorením jednotného talianskeho štátu na čele s kráľom.
Základy súčasného územia boli dané Versailleskými dohodami z roku 1919, definitívne stanovené boli až po 2. svetovej vojne.
Na základe referenda (bez účasti žien) bola 18. júna 1946 vyhlásená republika a prvým prezidentom sa stal Enrico De Nicola.
V roku 1948 vstúpila do platnosti ústava republiky. Talianska republika bola jedným zo šiestich štátov, ktoré v roku 1951 podpísali Parížske dohody. Tie dali základy Európskej únii.
Talianska republika je známa častým striedaním vlád, od roku 1946 sa ich vystriedalo 56.

Administratívny systém
Taliansko sa člení na 20 regiónov (krajov), 103 okresov (provincií), 8 100 obcí:
Severné Taliansko:
-- Piemonte
-- Valle d'Aosta
-- Liguria
-- Lombardia
-- Trentino-Alto Adige
-- Friuli-Venezia Giulia
-- Veneto
-- Emilia-Romagna
Stredné Taliansko:
-- Toscana
-- Lazio
-- Umbria
-- Marche
Južné Taliansko:
-- Abruzzo
-- Molise
-- Campania
-- Basilicata
-- Puglia
-- Calabria
-- Sicilia
-- Sardegna
Vatikán a San Marino
Na základe dohody z 11. februára 1929 Taliansko uznalo Svätej stolici právo na územie a zvrchovanosť nad Vatikánom, časťou Ríma, ako duchovným sídlom rímskokatolíckej cirkvi.
Na hraniciach krajov Marche a Emilia Romagna sa rozkladá jeden z najstarších štátov Európy -- Republika San Marino (založená v roku 1263), ktorej zvrchovanosť bola uznaná Viedenskou konferenciou v roku 1815.