Dianie na Ukrajine sledujú s najvyššou ostražitosťou nielen Moldavsko a Gruzínsko. Tiež pobaltské štáty vedia, že pri ďalšej príležitosti by mohlo dôjsť aj na nich. Pri príležitosti tragického výročia predstavila estónska premiérka Kaja Kallasová svoju víziu toho, čo musí NATO urobiť, aby sa tak nestalo. A svetu odkazuje, že zlu a teroru sa nesmie ustupovať.

„Každému, kto kedy zažil sovietsku okupáciu, pripomínajú správy z dnešnej Ukrajiny scény, o ktorých sme si mysleli, že ich už nikdy neuvidíme,“ napísala estónska premiérka Kaja Kallasová vo svojom komentári pre New York Times.

K zoznamu vojnových zločinov, ktorých sa deň čo deň Vladimir Putin na území svojprávneho národa dopúšťa, teraz pribudlo údajné deportovanie civilistov z obliehaného Mariupoľu kamsi do Ruska, kde ich čaká bohviečo.

Štyridsaťštyriročná Kallasová a jej rodina vedia veľmi dobre, o čom je reč. 25. marca 2022 uplynulo presne 73 rokov od chvíle, keď Stalin poslal 20-tisíc obyvateľov Estónska násilím na Sibír.

Kallasovej starý otec, babička a jej mamička, ktorá vtedy mala iba pol roka, patrili medzi nich. Z pobaltských republík takto odvliekli viac ako 90-tisíc mužov, žien i detí, tzv. „antisovietskych živlov“.

Matka Kaji Kallasovej strávila na Sibíri desať rokov, vyhnanstvo prežila a nakoniec sa do Estónska vrátila. „Dnes sa Kremeľ k týmto čisto barbarským praktikám vracia,“...