Švajčiarsko je jedna z najvyspelejších a najbohatších krajín sveta. Priemysel sa orientuje na odvetvia málo náročné na suroviny, veľmi náročné na vysokokvalifikovanú pracovnú silu a žiadané v zahraničí, ako je ťažké strojárstvo, výroba elektrických strojov, elektronika, jemná mechanika, hodinky, farmaceutické výrobky.
Silný je bankový sektor a poisťovníctvo. Politika štátu a jeho neutralita dávali medzinárodnému kapitálu i bohatým súkromníkom záruku bezpečného uloženia peňazí vo švajčiarskych bankách.
V poľnohospodárstve má najväčší význam chov dobytka na podhorských lúkach. Naň nadväzuje špičkový potravinársky priemysel, ktorý na svetové trhy dodáva špičkové syry, čokoládu a sušené mlieko.
Až 60 % elektrickej energie je z vodných elektrární, 40 % z atómových.
Krajina má veľké príjmy aj z tranzitnej železničnej (preprava kamiónov na železnici), cestnej (diaľničné poplatky a platby za prejazd tunelmi) i leteckej dopravy.
Mimoriadne je rozvinutý zimný i letný cestovný ruch a zdravotná turistika.
Priame zahraničné investície
Podľa Eurostatu je Švajčiarsko druhým najväčším investorom v Európe. Zo Švajčiarska pochádza jedna pätina dlhodobých investícií v EÚ. Objemom investícií na obyvateľa sa zaraďuje Švajčiarsko na 6. -- 7. miesto vo svete. Najviac investícií smerovalo do krajín EÚ, Severnej Ameriky a do Ázie.
Švajčiarske priame investície v Slovenskej republike ku koncu roka 2006 predstavovali 7,032 miliardy Sk, rok predtým to bolo 5,430 miliardy Sk.
Vyše 70 podnikov v SR má vyšší podiel švajčiarskeho kapitálu ako jeden milión Sk. Švajčiarsko patrí medzi 12 najvýznamnejších zahraničných investorov na Slovensku.
Charakteristika hospodárstva
V hodnotení MMF (zo septembra 2006) je Švajčiarsko v ukazovateli HDP na osobu na 4. mieste medzi 181 krajinami. Pokiaľ ide o konkurencieschopnosť hospodárstva, je Švajčiarsko podľa správy Svetového hospodárskeho fóra v Davose na prvom mieste na svete. Spolu s Fínskom a so Švédskom patrí do skupiny krajín, ktoré sa vyznačujú prvotriednymi inštitúciami, výkonnými trhmi a stabilne priaznivým hospodárskym prostredím.
Makroekonomické ukazovatele
Rast HDP v roku 2007 podľa predbežných odhadov dosiahol hodnotu 3,1 %. Prognóza rastu HDP na rok 2008 ostáva nezmenená vo výške 1,9 a pre rok 2009 vo výške 1,7 %.
Inflácia v roku 2006 bola vo výške 1,1 %. Pre rok 2007 dosiahla inflácia hodnotu 0,7 % a pre rok 2008 sa predpokladá 1 %.
Vývoj nezamestnanosti reaguje s určitým časovým oneskorením na hospodársky vývoj vo Švajčiarsku. Najnižšia nezamestnanosť bola v kantóne Uri (1,1 %) a najvyššia v kantóne Ženeva (7,3 %). Miera nezamestnanosti v roku 2007 dosiahla výšku 2,8 % a pre rok 2008 sa predpokladá vo výške 1,2 %.
Hlavné odvetvia hospodárstva
Primárny sektor
Poľnohospodárstvo tvorí na nominálnom HDP podiel 1,7 %. V rastlinnej výrobe prevláda vinárstvo, ovocinárstvo a zeleninárstvo. V živočíšnej výrobe prevažuje chov hovädzieho dobytka. Jazerá ponúkajú možnosť rybolovu.
Z celkovej plochy krajiny je využiteľných na obrábanie 38 %. Poľnohospodárstvo patrí k najsubvencovanejším na svete. Od 1. mája 2000 boli zrušené príspevky štátu na mlieko, z ktorého sa vyrába syr.
Sekundárny sektor
Energetický priemysel a vodné hospodárstvo sa podieľajú na nominálnom HDP podielom 1,8 %. V hydroelektrárňach sa vyrába 58 % elektriny, 42 % v jadrových elektrárňach.
Potravinársky priemysel sa podieľa na HDP 2,2 %, na zamestnanosti 1,5 %. V rámci odvetvia sa exportuje 15 %. Účinnou spotrebiteľskou kampaňou sa zvýšila spotreba agropotravinárskych výrobkov švajčiarskeho pôvodu a bioproduktov.
Textilný priemysel sa na HDP podieľa s 0,4 %, na zamestnanosti 0,4 %. Exportuje sa až 80 % textilných výrobkov. Je najstarším priemyselným odvetvím, prevláda v ňom malosériová výroba. Vzhľadom na vysoké mzdové náklady je veľa zákaziek zadávaných do krajín strednej a východnej Európy.
Odevný priemysel má na nominálnom HDP aj na zamestnanosti podiel 0,2 %, z výrobkov sa exportuje 31 %. Podobne ako pri textilnom priemysle výroba sa premiestňuje za lacnejšou pracovnou silou.
Drevársky a nábytkársky priemysel má podiel na HDP aj na počte zamestnancov 1,6 %; exportuje sa 15 % produkcie. Vo Švajčiarsku je 30 % zalesnenej plochy. Zásoby drevenej hmoty sú najväčšie priemerné zásoby v Európe. Ročná spotreba dreva vrátane importu je 7 miliónov m3, z toho dovoz predstavuje asi 35 %. Na výrobu nábytku sa používa len 4 % dreva zo Švajčiarska.
Papierenský priemysel tvorí 0,4 % HDP, ako aj zamestnanosti. Exportuje 63 % produkcie.
Polygrafický priemysel tvorí 1,5 % HDP a 1,4 % zamestnanosti. Exportuje 6 % produkcie. Najväčšie tlačiarne sú v rukách novinárskych koncernov.
Kožiarsky, obuvnícky priemysel tvorí spolu s priemyslom umelých hmôt 0,7 % HDP, ako aj zamestnanosti. Kožiarsky priemysel vo Švajčiarsku sa zakladá na dlhodobej tradícii spracovania kože z hovädzieho dobytka. Najperspektívnejšou oblasťou výroby obuvi je vysokokvalitná športová obuv.
Chemický a farmaceutický priemysel tvorí 4,1 % HDP a 1,7 % zamestnanosti; na export ide 65 % produkcie. Patrí k tradičným odvetviam krajiny a chémia bola prvým odvetvím, zriaďujúcim si svoje pobočky v zahraničí. Má veľmi dobrú rozmanitú štruktúru a je charakterizované niekoľkými nadnárodnými koncernami, ako aj väčším množstvom malých a stredných firiem. Chemický priemysel je hlavne v oblasti Bazileja a farmaceutický v oblasti Ženevy. Chémii patrí v rebríčku najúspešnejších exportných odvetví druhé miesto.
Hutnícky a kovospracujúci priemysel tvorí 2,3 % HDP a zamestnáva 2,6 % pracovníkov národného hospodárstva. Vyváža 45 % produkcie.
Strojársky priemysel -- výroba dopravných prostriedkov tvorí 3,4 % HDP a 3,1 % zamestnanosti. Exportuje podľa komodít od 75 % do 99 % produkcie (napr. 99 % textilných strojov). Vyrába celú škálu výrobkov od objemných kusov pre energetiku a dopravu až po presné strojárstvo. Je najväčším exportérom Švajčiarska.
Elektrotechnický priemysel -- optika tvorí 3,5 % HDP a zamestnanosť 2,5 %. Vyváža 60 % výroby. V odvetví pôsobí asi 5 200 firiem. 89 % z nich má vlastný výskum.
Hodinársky priemysel patrí k tradičným odvetviam, s podielom 1,2 % na HDP a na zamestnanosti 0,8 %. Vyváža 95 % produkcie a je štvrtým najvýznamnejším exportným odvetvím. Tvorí 50 % svetovej výroby. V odvetví pôsobí 580 firiem, z toho deväť najväčších tvorí 90 % celého obratu.
Stavebný priemysel sa na HDP podieľa 5,2 %, na zamestnanosti 7,5 %. V uplynulých rokoch bol najviac postihnutým odvetvím v dôsledku nadkapacít stavieb. Najvýznamnejším projektom v súčasnosti je stavba druhého tunela v priesmyku Gotthard, ktorý má zlepšiť cestný tranzit zo severu na juh krajiny.
Terciárny sektor
Terciárny sektor sa podieľa na HDP dominantnou sumou 68,5 %, z toho sa bankovníctvo na tvorbe HDP podieľa 13,4 %.
Doprava a spoje sa podieľajú na HDP objemom 6,3 %, na celkovej zamestnanosti podielom 6,8 %. Tvorí ju železničná, cestná, letecká a vodná doprava.
Cestovný ruch tvorí 5,1 % HDP. Švajčiarsko patrí ku krajinám s intenzívnym cestovným ruchom vzhľadom na svoje prírodné pomery, ako aj historicko-kultúrne súvislosti. Počet hotelov vo Švajčiarsku v roku 2007 bol 5 635, z toho 2 298 klasifikovaných hotelleriesuisse (0 -- 5 hviezdičiek), počet lôžok okolo 270 000. Výkony samotných hotelov a reštaurácií tvoria asi 2,8 % HDP a CR sa podieľa na zamestnanosti podielom 6,8 %.
---------------------------------------------------------
Zahraničný obchod
Najvyšší dovoz má Švajčiarsko zo susedných štátov. V roku 2006 to bolo 32 % z Nemecka, 11 % z Talianska a 10 % z Francúzska. Z USA 6 % a z Holandska 5 %. Rakúsko obsadilo 5. priečku, s podielom 4 %. Najvýznamnejším globálnym partnerom v dovoze je však EÚ, z ktorej pochádza 80 % švajčiarskych dovozov.
Ťažiskom vývozu je trh EÚ, kam smeruje 61 % švajčiarskeho tovaru. V rámci EÚ sa najviac tovaru vyváža do Nemecka 19,6 %, Talianska 8,8 %, Francúzska 8,6 %, Veľkej Británie 4,8 %, Španielska 3,8 %, Holandska 3,3 % a Rakúska 3,2 %. Do USA smeruje 11 % vývozu.
Obchod so Slovenskom
Vzájomná obchodná výmena Slovenska a Švajčiarska sa v roku 2007 zvýšila v porovnaní s rokom 2006, pričom vývoz sa zvýšil výraznejšie ako dovoz. Saldo obchodnej bilancie je pozitívne po prvýkrát od roku 2001.
Podiel Švajčiarska na importe SR v roku 2006 bol 0,76 %, na exporte SR 0,74 %.
Cestovný ruch Slovenska sa vo vzťahu k Švajčiarsku vyvíja pomalšie, ako by bolo želateľné. V roku 2006 navštívilo Slovensko 10 527 Švajčiarov, zatiaľ čo v roku 2005 to bolo 12 167. Švajčiarski turisti stále nenachádzajú na Slovensku tie služby, na ktoré sú zvyknutí doma, ale ani dostatok príťažlivého programu, ktorý by viedol k predlžovaniu ich pobytov.
Zdroj: MH SR a euroinfo.gov.sk