Po teroristickom útoku z 11. septembra 2001 bolo jasné, že Spojené štáty to nenechajú len tak bez odpovede a budú hľadať hlavného vinníka. Toho našli v osobe Usámu bin Ládina, vodcu teroristickej siete Al-Kajdá. Táto organizácia mala hlavný stan v Afganistane, kde sa aj mal bin Ládin ukrývať po útokoch. Vláda prezidenta Busha ponúkla Talibanu ultimátum -- mal vydať vodcov Al-Kajdy. Taliban žiadal dôkazy o bin Ládinovej vine a popieral, že by sa nachádzal v krajine. Vzápätí však chcel bin Ládina súdiť podľa islamského práva. Odpoveďou Ameriky bolo bombardovanie, ktoré sa začalo 7. októbra 2001.
Nezostalo však iba pri Afganistane. Niekoľkoročným cieľom americkej politiky bolo takisto zbaviť moci irackého diktátora Saddáma Husajna. Po teroristických útokoch prezident Bush opäť upriamil pozornosť na túto krajinu práve preto, lebo Bagdad považoval za ďalšiu základňu terorizmu. Útok na Irak sa začal v marci 2003 a Bushova administratíva ho odôvodnila podozrením, že krajina vlastní zbrane hromadného ničenia. Neskôr sa však tieto zbrane nenašli. Bezprostredne po útokoch Bushova popularita výrazne stúpla, no na vrchole sa udržala len niekoľko mesiacov. Počas oboch vojen začala výrazne klesať.