Populárny taliansky svätec páter Pio vzbudzuje okolo seba rozruch aj desiatky rokov po svojej smrti. Po tom, ako sa miestne cirkevné úrady rozhodli exhumovať telo tohto najznámejšieho svätca, hrozia jeho prívrženci biskupovi v San Giovanni Rotondo, kde je pochovaný, dokonca súdom. Pozostalí tohto kapucína tvrdia, že takto dôjde k znesväteniu jeho ostatkov. Vatikán povolil vykopanie tela mnícha práve na 40. výročie jeho smrti, aby mu mohli vzdať úctu veriaci z celého sveta. Nie je to prvýkrát, čo sa talianski veriaci bránili svojho svätca. Pred pár rokmi, keď chcel Vatikán hrob svätca vziať spod kontroly kapucínov, zablokovali mnísi a veriaci námestie pred kostolom. Na budúcnosť jeho pozostatkov nemajú ani kapucíni u nás jednoznačný názor.
"Exhumácia sa pri takýchto svätcoch robieva. Ľudia k nemu mali veľkú úctu, utiekali sa k nemu. Je však pravda, že majú na neho právo aj rodinní príslušníci, ale patril tiež do rodiny kapucínov," povedal HN kapucín Ondrej Tkáč.
Odpočinok Piovi
Cirkevné úrady v San Giovanni Rotondo, kde svätec leží, oznámili, že telo pátra Pia budú exhumovať a vystavia pre verejnosť v meste, kde svätec prežil väčšinu svojho života. To vyvolalo pobúrenie verejnosti. Príbuzní svätca však hrozia, že miestneho biskupa dajú na súd, ak telo vezme z krypty kostola v meste San Giovanni Rotondo na juhu Talianska. Exhumáciu dokonca povolil Vatikán. Právnik netere pátra Pia, ktorý je tiež predsedom Asociácie uctievateľov pátra Pia, však tvrdí, že ide o znesväcovanie ostatkov svätca a urobí všetko pre to, aby tomu zabránil.
Kapucínskeho mnícha vyhlásil za svätého pápež Ján Pavol II. v roku 2002. Svätému Piovi pripísali tisícky zázračných uzdravení, ktoré vykonal počas svojho života. Štyridsať rokov po jeho smrti ho uctievajú práve pre zázraky, na ktoré veda nemala vysvetlenie. Jeho vyhlásenie za svätého pritiahlo na svätopeterské námestie rekordný počet ľudí.
Vatikán mu neveril
Vlastným menom Francesco Forgione sa narodil v malom meste blízko Neapola v roku 1887. Ako malý chlapec mal víziu a vstúpil do rádu kapucínov. Dal si meno Pio, čo v taliančine znamená zbožný. Ruky a nohy tohto svätca počas 50 rokov jeho života krvácali. Mnohí veria, že niesol rany ukrižovaného Ježiša Krista. Takzvané stigmy na jeho tele medicína nikdy nevedela vysvetliť. Rany sa pritom nikdy nazahojili, ale ani nikdy neinfikovali. Práve tie z neho urobili živú legendu.
Dlhé roky sa však Vatikán proti kultu Pia staval skepticky. Desať rokov mal tento mních zákaz slúžiť omše. "Bol to výnimočný svätec. Videl do duše aj cirkevným hodnostárom a tí mu uškodili. Nevyhlásili ho za svätého pre rany, ale pre poslušnosť voči cirkvi, ktorá mu zakázali slúžiť omšu či stýkať sa s ľuďmi," dodal kapucín Tkáč.
Po smrti mu cirkev vzdala najväčšiu možnú poctu, keď ho vyhlásila za svätca. Kláštor, kde sa Pio modlieval, sa stal známym pútnickým miestom, ktoré ročne navštívi osem miliónov ľudí. Svätec zomrel v roku 1968. Pápeža Jána Pavla II. údajne dojal spôsob, ako tento mních bojoval bez ponosovania s bolesťou. Cirkev v súvislosti s Piom uznala vyliečenie 11-ročného chlapca, ktorý bol v kóme, a medicínsky nevysvetliteľné uzdravenie ženy s chorobou pľúc.