Nedávna výmena vojnových zajatcov medzi Izraelom a radikálnym libanonským hnutím Hizballáh stále ešte vyvoláva na Blízkom východe rôzne ohlasy, od rozčarovania a sklamania Izraelčanov, až po neutíchajúcu radosť na arabskej strane. Kým obyvatelia židovského štátu smútia nad prepustením krutého vraha Samira Kuntara, ktorý v roku 1979 niekoľkomesačné dievčatko zabil tak, že jeho hlavu otĺkol o múr, arabský svet piatich prepustených teroristov oslavuje. Napriek tomu sa však aj medzi Arabmi nájdu ľudia, ktorí nad takouto výmenou len nechápavo krútia hlavou. Ojedinelý názor si dovolil známy arabský novinár Fuád al-Hašim v kuvajtských novinách al-Watan. Jeho článok Ich zajatci -- a tí naši si aj medzi stovkami článkov v svetovej tlači zaslúži zvláštnu pozornosť. Al-Hašim pripomína, že Samir Kuntar bol v izraelskom väzení 29 rokov a vrátil sa domov bez toho, že by mu boli odrezali uši, amputovali ruky, bez toho, že by ho znásilnili. Dostal jesť trikrát denne, díval sa na televíziu, čítal noviny. Dali mu aj príležitosť učiť sa hebrejsky a dokonca študoval na izraelskej Otvorenej univerzite.
Keby však bol Kuntar väznený v Iraku Saddáma Husajna, nebol by sa vrátil na vlastných nohách s váhou 90 kilogramov. Boli by vrátili jeho mŕtve telo v malom vrecku z plastu -- tak ako sa to stalo kuvajtským zajatcom, z ktorých každý pri návrate vážil tri kilogramy. Ako je známe, Saddám Husajn zavraždil 600 kuvajtských vojakov po tom, čo strávili v irackom zajatí 24 mesiacov. Boli nevinní, ani jeden z nich nestrieľal do nevinných civilistov, ako to urobil Kuntar Izraelčanom. Kuvajtskí vojaci jedli v zajatí suchý chlieb a pili špinavú vodu. Pochovali ich v hromadných hroboch bez riadneho súdu. Al-Hášim na konci svojho článku blahoželá Libanončanom ku Kuntarovmu prepusteniu. "Hizballáh aj Kuntarova rodina môžu ďakovať Bohu, že im dal za suseda Izrael, a nie Irak Saddáma Husajna."