Takmer polovica všetkých tehotenstiev zaznamenaných vo svete je neplánovaných, uviedol v stredu Populačný fond OSN. „Také veľké množstvo neplánovaných a nechcených tehotenstiev vzbudzuje otázku, do akej miery uprednostňujeme a ceníme si práva a potenciál viac ako polovice ľudstva,“ uvádza správa.
Násilie na Ukrajine
Populačný fond varoval, že prebiehajúca vojna na Ukrajine môže súčasnú situáciu, ktorú označil za „krízu ľudských práv“, ešte zhoršiť. Vojenský konflikt počet nechcených tehotenstiev zrejme ešte zvýši z dôvodu nárastu sexuálneho násilia a obmedzenému prístupu k antikoncepcii.
V dôsledku vojny na Ukrajine odišli z krajiny už takmer štyri milióny obyvateľov a 90 percent z nich predstavujú ženy a dievčatá. Sú vystavené riziku sexuálneho zneužívania, násilia, obchodovania s ľuďmi a často nemajú prístup k základným službám a tovarom.
V médiách sa postupne objavujú informácie o sexuálnom zneužívaní žien ruskými vojakmi. The Gurdian informoval o vyjadrení Marie Mezenstsevovej – vedúcej stálej delegácie Ukrajiny v parlamentnom zhromaždení Rady Európy. Pre Sky News uviedla, že Ukrajina „nebude ticho“ pri porušovaní ľudských práv a pri páchaní vojnových zločinov.
Spomenula aj príbeh ženy, ktorá bola znásilnená pred svojim neplnoletým synom po tom, ako ruskí vojaci zastrelili jej manžela a vyhrážali sa smrťou aj jej. Podľa slov Mezenstsevovej je potrebné všetky prípady vyšetriť, pretože „spravodlivosť musí zvíťaziť“. Preto dúfa, že Spojené kráľovstvo pomôže Ukrajine v zhotovovaní expertízy, ako pomôcť obetiam vyrovnať sa s incidentmi.
Zopakovala slová svojej kolegyne Lesie Vysylenko, ktorá o incidentoch informovala už začiatkom marca. Pred britským parlamentom hovorila o sexuálnom znásilňovaní a obťažovaní žien ruskými vojakmi na Ukrajine. „Máme správy o skupinovom znásilňovaní žien. Ide zvyčajne o ženy, ktoré sa nevedia dostať preč. Hovoríme o ženách v seniorských rokoch. Väčšina týchto žien bola buď po zločine popravená, alebo si siahli na život samé,“ povedala Mezenstseva pre Sky News.
Nebezpečenstvo aj za hranicami
Ženy a dievčatá utekajú z krajiny pred nebezpečenstvom a násilím, no často sa s ním môžu stretnúť aj za hranicami. Podľa doterajších informácií sa predpokladá, že každá z piatich žien a dievčat zažila sexuálne násilie počas cesty z domova, v utečeneckých táboroch či v iných prístreškoch.
„Pre predátorov a obchodníkov s ľuďmi vojna na Ukrajine nie je tragédiou. Je to príležitosť – a ženy a deti sú ich ciele. Bezodkladne potrebujú bezpečie a podporu na každom kroku,“ varoval na sociálnej sieti Twitter Generálny tajomník OSN António Guterres.
Zhoršujúca sa situácia v Afganistane
Riziká sa netýkajú len Ukrajiny. Sexuálne násilie sa často používa ako zbraň pri väčšine vojnových konfliktov a nepokojov. Príkladom je aj Afganistan, kde ženy čelia hrubému porušovaniu svojich práv od prebratia moci Talibanom vlani v auguste.
Afganistan je krajina s najvyššou mierou násilia páchaného na ženách. Podľa OSN deväť z desiatich žien zažilo aspoň jednu formu násilia od svojho partnera. Správa Populačného fondu OSN odhaduje, že len samotný konflikt v Afganistane povedie do roku 2025 k 4,8 miliónom neželaných tehotenstiev.
Nebezpečné interrupcie a ich následky
Populačný fond OSN sa vo svojej správe zameral aj na aktuálny problém, ktorý dnes často polarizuje spoločnosť vo viacerých krajinách. Ide o umelé prerušenie tehotenstva, ktoré v niektorých prípadoch súvisí s neplánovaným tehotenstvom.
Správa informuje, že zo 121 miliónov neplánovaných tehotenstiev skončí ročne vyše 60 percent interrupciou, pričom viac ako polovica z nich nie je vykonaná bezpečným spôsobom. Dôvodom je predovšetkým to, že v mnohých krajinách sú interrupcie nelegálne, ženy preto vyhľadávajú pomoc od ľudí, ktorí nie sú profesionálnymi zdravotníkmi.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie sa ročne vykoná okolo 25 miliónov potratov nebezpečným spôsobom. Väčšina sa týka rozvojových krajín sveta a mnoho z nich vedie k zdravotným problémom či úmrtiu žien. Každoročne musí byť po neodborne vykonaných interrupčných zákrokoch hospitalizovaných sedem miliónov žien.
Pandémia poznačila aj neplánované tehotenstvá
Násilie páchané na ženách a s ním vyšší počet neplánovaných tehotenstiev narástol aj v dôsledku lockdownov či ekonomickej nestability počas posledných dvoch rokov pandémie.
Ženy mali tiež obmedzený prístup k zdravotnej starostlivosti. Len počas prvého roka pandémie COVID-19 viedli obmedzenia zdravotnej starostlivosti a dodávok antikoncepčných prostriedkov k zhruba 1,4 miliónom nechcených tehotenstiev.
Rovnako sa počas pandémie zvýšil aj počet neplánovaných tehotenstiev u tínedžerov. Predovšetkým ako dôsledok rodovo podmieneného násilia voči neplnoletým dievčatám. Podľa štatistík sa počas pandémie u neplnoletých dievčat v Keni, ktoré pre obmedzenia nemohli šesť mesiacov navštevovať školu, dvojnásobne zvýšila možnosť otehotnenia a trojnásobne sa zvýšila možnosť prerušenia štúdia. V piatich provinciách Južnej Afriky stúpol počet tínedžerských tehotenstiev o 60 percent.
Fond OSN uviedol, že jeho aktuálna správa nie je o „nechcených bábätkách alebo o šťastných náhodách“, ale o tom, ako kombinácia rodovej nerovnosti, chudoby, sexuálneho násilia a nedostatočného prístupu k antikoncepcii a možnostiam interrupcií obrala ženy o reprodukčnú voľbu, ktorá najvýraznejším spôsobom mení ich život – či otehotnieť alebo nie.
Podľa správy sú neplánované tehotenstvá znakom nedostatku rozvoja.
