Vyšetrovací sudca dnes nadránom ukončil predbežný výsluch Karadžiča, čím bol podľa srbských zákonov splnený prvý krok na jeho vydanie Medzinárodnému trestnému tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY). "Vypočúvanie sa skončilo," citovala agentúra Beta Milana Dilpariča, vyšetrovacieho sudcu Zvláštneho tribunálu pre vojnové zločiny v Belehrade. Dilparič žiadne ďalšie informácie neposkytol s tým, že sú tajné.

Súd musí teraz do troch dní rozhodnúť, či boli splnené všetky podmienky na vydanie obvineného, pričom obhajoba má ďalšie tri dni na odvolanie sa voči tomuto rozhodnutiu. Vyššia súdna rada musí odvolanie posúdiť do ďalších 72 hodín, jej rozhodnutie je už však konečné.

Prezidentská kancelária včera neskoro večer informovala, že Karadžiča zatkli srbské bezpečnostné sily, ďalšie podrobnosti však neuviedla. Podľa Karadžičovho právneho zástupcu Svetozara Vujačiča bývalý prezident Srbskej republiky v Bosne na výsluchu povedal, že ho zatkli v piatok v autobuse v Belehrade a odvtedy ho držali vo väzbe. Karadžič podľa neho odmietol na otázky odpovedať. Vujačič tiež povedal, že zadržaný, ktorý sa podrobil aj lekárskej prehliadke, je pokojný a vyrovnaný.

Správu o Karadžičovom zadržaní okamžite privítal hlavný prokurátor Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu Serge Brammertz, ktorý srbským úradom zablahoželal k úspešnej operácii. "Toto je veľmi dôležitý deň pre obete, ktoré na Karadžičove zadržanie čakali vyše desaťročie. Je to tiež dôležitý deň pre medzinárodnú spravodlivosť, pretože to dokazuje, že nikto nie je mimo dosahu zákona," uviedol Brammertz.

Karadžič a jeho vojenský veliteľ Ratko Mladič unikali spravodlivosti 13 rokov potom, čo ich medzinárodný tribunál obvinil z vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti a genocídy počas bosnianskej vojny v rokoch 1992-95. Mladič je stále na úteku. Najvážnejšie obvinenie sa týka genocídy moslimského obyvateľstva v Srebrenici v roku 1995, kde srbské jednotky zabili asi 8000 mužov a chlapcov.

Kto je Radovan Karadžič
Bývalý vodca bosnianskych Srbov Radovan Karadžič sa narodil v júni 1945 v čiernohorskej dedine Petnijca. V roku 1960 sa presťahoval do Sarajeva, kde vyštudoval psychiatriu na lekárskej fakulte. V štúdiu pokračoval aj v rokoch 1974 a 1975 na Kolumbijskej univerzite v New Yorku. Po návrate do Juhoslávie pracoval v nemocnici Koševo. V roku 1985 ho odsúdili na tri roky väzenia za spreneveru, trest si však nikdy neodpykal. Karadžič písal a publikoval poéziu a detskú literatúru.
Do politiky sa výraznejšie zapojil v roku 1989, keď bol spoluzakladateľom Srbskej demokratickej strany v Bosne a Hercegovine, ktorú chcel udržať v Juhoslávii alebo pripojiť k Srbsku. V roku 1991 vzniklo v Bosne Srbské národné zhromaždenie, ktoré v januári 1992 vyhlásilo vznik Srbskej republiky v Bosne a Hercegovine , ktorá zahŕňala všetky Srbmi obývané oblasti a stala sa súčasťou federálnej Juhoslávie. Po uznaní samostatnosti Bosny a Hercegoviny v apríli 1992 sa Karadžič vyhlásil za prezidenta srbskej časti, ktorý bol zároveň veliteľom ozbrojených síl.
V následnej vojne v rokoch 1992-95 sa Karadžič snažil očistiť Bosnu od nesrbského obyvateľstva. Zaviedol taktiku vytvárania neprijateľných životných podmienok vrátane prenasledovania a týrania, ktoré mali prinútiť nesrbské obyvateľstvo k odchodu. Tých, čo odísť odmietli, deportovali alebo zlikvidovali. Svoje domovy vtedy opustilo vyše milióna ľudí. V roku 1995 bol Karadžič nútený podpísať Daytonskú mierovú dohodu a v roku 1996 odstúpiť z postu bosnianskosrbského prezidenta.
Trestný tribunál Karadžiča obvinil z 11 zločinov vrátane genocídy, vyhladzovania, vraždy, úmyselného zabíjania, prenasledovania, deportácií a z neľudských činov voči moslimom, Chorvátom a ďalším nesrbským civilistom počas bosnianskej vojny. Karadžič bol až do pondelka 13 rokov na úteku napriek tomu, že odmena za jeho dolapenie predstavovala 5 miliónov dolárov.