Izrael "zbúral" ďalšiu z bariér v izraelsko-palestínskom konflikte, keď včera vyslal svojho premiéra na rokovania s palestínskym prezidentom Mahmúdom Abbásom do mesta Jericha na Západnom brehu Jordánu. Ehud Olmert sa tak stal prvým izraelským premiérom, ktorý po viac ako šiestich rokoch vstúpil na palestínsku pôdu.
Nedobytná pevnosť
Olmertova návšteva zmenila Jericho doslova na nedobytnú pevnosť. Obe strany prijali extrémne bezpečnostné opatrenia. Autokolónu izraelského premiéra sprevádzala do hotela, kde sa rokovania konali, po zuby ozbrojená eskorta. Zo vzduchu kontrolovali situácia dva bojové vrtuľníky.
"Prišiel som sem, aby som s vami rokoval o základných otázkach, ktoré zostávajú medzi Izraelom a palestínskom samosprávou. Dúfam, že nás táto schôdzka čoskoro privedie k rozhovorom o vytvorení palestínskeho štátu," povedal Olmert stojaci po boku Abbása pred začiatkom rokovania.
Palestínčania si však od stretnutia sľubovali viac. Pred schôdzkou naliehali, aby obaja politici hovorili najmä o riešení troch kľúčových bodov izraelsko-palestínskeho konfliktu. Ide o vymedzenie spoločných hraníc, štatút Jeruzalema a otázku palestínskych utečencov. Izraelská strana však zatiaľ odmietla o týchto konkrétnych veciach rokovať. Chce najskôr dohodnúť "základné princípy", z ktorých budú obe strany vychádzať na novembrovej konferencii. Tú iniciovali Spojené štáty v snahe oživiť mierový proces a ukončiť mnohoročný konflikt na Blízkom východe.
Opatrný Tel Aviv
Aj keď včerajšie stretnutie izraelského premiéra a palestínskeho prezidenta nesplnilo mnohé očakávania, analytici jeho význam "neodpisujú". "Izrael týmto naznačuje, že je ochotný pristúpiť na mierové podmienky, ktoré by mali viesť k vyrovnaniu vzťahov medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi, čo podporujú arabské štáty aj Západ," povedal HN český analytik Cyril Bumbálek. Upozornil však, že Izraelčania sa snažia rokovať vo všeobecnej rovine, aby oddialili kľúčové problematické body až na novembrovú konferenciu.
Ďalším problém v celom procese by mohlo spôsobiť radikálne palestínske hnutie Hamas, ktoré sa po násilnom prevrate chopilo moci v pásme Gazy. "Nedokážem si predstaviť, aby vznikol palestínsky štát bez účasti Hamasu. To jednoducho nejde. Jeho politická sila je príliš veľká. Budú musieť rokovať v konečnom dôsledku aj s ním," uviedol Bumbálek.