Členovia berberských kmeňov boli prvými obyvateľmi severnej Afriky. Vďaka svojej dlhej a bohatej histórii patria neodmysliteľne k mnohým "pokladom", ktoré ukrýva africký kontinent. Prvé zmienky o berberských kmeňoch siahajú až do konca 7. storočia, teda do čias, keď začal do Maroka prenikať islam. Vtedy do krajiny vtrhli Arabi a územie si podrobili. Podarilo sa im taktiež odraziť a potlačiť úvodný odpor Berberov, a tým zbaviť vlády v krajine berberských vládcov.
Medzi najstaršie berberské kmene patria tie, ktoré sa usadili v oblasti pohoria Veľký Atlas, hoci prvá písomná zmienka o nich pochádza z arabských písomností zo začiatku 15. storočia. Všeobecne sa berberské kmene snažili vždy niekde usadiť a venovali sa poľnohospodárstvu.
"Mladšie" berberské kmene žijú v centrálnom Maroku. Berberi smerujú do týchto oblastí už od roku 1550, keď sa začala ich "dlhá cesta" cez pohoria Veľkého Atlasu v snahe nájsť pasienky pre svoje ovčie stáda. Stáročiami sa na túto cestu vydali mnohé berberské kmene a presun sa neskončil ešte ani v roku 1912, keď sa krajina dostala pod protektorát španielskeho diktátora Francesca Franca.
Najväčší odpor kolonizátorom kládli práve berberské kmene. Najznámejšie sú dve vojny, ktoré viedli najskôr v roku 1921 proti Španielom a v rokoch 1925 až 1926 proti španielsko-francúzskej armáde. V pohorí Atlas, napriek tomu, že ho mali pod kontrolou Francúzi, sa odpor začal už v roku 1913. Časom však povstanie čoraz viac slablo a v roku 1933 boli hlavné kmene porazené. O rok neskôr sa odpor definitívne skončil.
Počas tohto obdobia Francúzi dekrétom z roku 1930 pod názvom Berber Dahir povolili berberským kmeňom, aby žili na svojich územiach. Navyše im povolili, aby spadali pod svoje vlastné súdy, založené na zvykoch a obyčajach. Nemuseli tak dodržiavať moslimské právo šaría pochádzajúce z koránu.
Pri vyhlásení nezávislosti Maroka v roku 1956 však tento dekrét zrušili a Berberi prišli o svoje výsady. Na ich územiach zaviedli moslimské súdy. Asi od roku 1986 sa v niektorých kmeňoch opäť objavilo zvykové právo, no v oklieštenej podobe.
Berberi sú známi tým, že pre nich môžu byť posvätné aj vrcholky hôr, jaskyne a pramene vôd. Navzdory silným protestom zo strany ortodoxných vyznávačov islamu zatiaľ stále existujú svätyne, hlavné v pohorí Rif, ktoré uctievajú ženu v podobe stromu, Lalla Zeifon (svätá žena olivového stromu).
Dôležitým miestom pre berberské ženy je napríklad prameň rieky v kaňone Todhra, kam putujú za sväticou Lalla Thodra. Ženy, ktoré majú problémy otehotnieť, tam chodia prosiť o navrátenie plodnosti. V súčasnosti už prichádzajú do svätyne pre požehnanie vodou z prameňa aj arabské ženy so severných miest. Príčinou neplodnosti alebo väčších problémov môže byť urieknutie. Berberské ženy sa proti tomuto bránia tetovaním. To chráni odkryté časti tela proti vplyvu zlých očí a zlých duchov. Veľmi zraniteľné sú nos a ústa. Bradu si dekorujú magickými motívmi. Obľúbeným je palmový strom, takzvaná sigála. Magické znaky sú jemne vyškriabané do kože už v detstve. Nevestám prinesú šťastie hennou pomaľované ruky a nohy. (ach)