Egypt sa môže pochváliť aj legendárnou knižnicou v Alexandrii, označovanou za ôsmy div sveta. Hoci tá staroveká vyhorela už pred niekoľkými tisíckami rokov, v jej tesnej blízkosti postavili novú knižnicu Bibliotheca Alexandrina. Presne pred piatimi rokmi, 16. októbra 2002, ju slávnostne otvoril egyptský prezident Husní Mubarak. Stojí na alexandrijskom pobreží, presne na mieste, kde sa kedysi týčil ďalší div sveta - maják na ostrove Faros.

Pojem v starovekom svete
Alexandrijská knižnica bola v starovekom svete pojmom. Podľa dochovaných informácií ju založila v treťom storočí pred Kristom dynastia Ptolemajovcov. Na mieste knižnice stál veľký chrám, venovaný múzam, tzv. Museion. Práve odtiaľ pochádza dnešný pojem múzeum. Knižnica bola svojho času najväčšia na svete. Obsahovala státisíce zvitkov. Podľa legendy daroval Marcus Antonius kráľovnej Kleopatre ako svadobný dar 200-tisíc zvitkov pre alexandrijskú knižnicu.
Pýcha staroegyptskej kultúry však niekoľkokrát vyhorela. O jej definitívnom konci existuje niekoľko verzií. Podľa jednej jej zasadil smrteľnú ranu v roku 48 pred Kristom Cézar, ktorý dobyl Alexandriu. Iné zdroje zase tvrdia, že ju v roku 642 zničili moslimovia.

Krásna, no prázdna schránka
Odvtedy bola bájna knižnica skôr mýtom než skutočnosťou. Úvahy o jej oživení sa objavili až v 70. rokoch 20. storočia. V roku 1988 vypísala medzinárodná organizácia UNESCO súťaž na architektonické stvárnenie novej budovy. O prestížny triumf sa uchádzalo 1 400 architektonických kancelárií. Nakoniec zvíťazil nórsky návrh, pripomínajúci obrovský šikmo postavený strieborný disk. Už krátko po otvorení sa knižnica stala obrovským magnetom pre turistov. Z pohľadu kritikov je však len krásnou, ale poloprázdnou schránkou.
O tom, aká knižnica to v skutočnosti je, by totiž mal rozhodovať jej obsah. Bibliotheca Alexandrina mala v čase otvorenia sotva pol milióna zväzkov a jej knižný fond rastie len veľmi pomaly. Kapacitu má pritom na osem miliónov výtlačkov.